Aerolinky ustúpili a umožnia letuškám, aby službu do Iránu odmietli a nechali sa preradiť na let do inej krajiny. Air France obnovuje v apríli lety do Iránu po osemročnej pauze, čo umožnila nová dohoda o iránskom jadrovom programe.
Neochota letušiek podriaďovať sa povinnosti nosiť hidžáb, ako to Irán od žien vyžaduje, vyvolala novú aktivitu iránskej skupiny My Stealthy Freedom. Vznikla pôvodne ako kampaň, v ktorej Iránky povzbudzovali, aby zasielali svoje fotografie s odhalenou hlavou a snažili sa tak propagovať túžbu po slobode v odievaní.
Teraz skupina navyše žiada tiež turistky, aby sa v Iráne fotografovali bez hidžábu a zasielali svoje fotografie a aby ich mohli publikovať na internete. Mnohé tak robia a k fotografiám pripájajú odkazy Iránkam.
„Vaša vláda sa snaží umlčovať vás v mene boha, ale vy máte čo povedať,“ napísala jedna. „Je škoda, že nielen pre tento úžasný národ, ale aj pre turistov, ako som ja, je hidžáb povinný. Vadí mi, že sa nemôžu slobodne vyjadriť,“ píše druhá.
Ďalšia k fotografii, na ktorej je bez šatky, napísala: „Irán je krásny a Iránci sú úžasní. Sú veľmi pohostinní a majú silnú túžbu po slobode a mieri. Povinnosť zahaliť sa do hidžábu vyvoláva pocit otroctva. Necítila som sa slobodná a tým, kým som, čo je hrozné. Pre mňa to bolo len 22 dní života, ale vy to musíte nosiť stále.“
Zakladateľka hnutia My Stealthy Freedom Masih Alínedžádová oznámila, že všetky cudzinky, ktorých fotografie sú na internete, už z Iránu odišli.
Rozhodla sa kampaň rozšíriť, keď sa dozvedela o spore v Air France. Letecká spoločnosť nakoniec ustúpila svojim zamestnankyniam a oznámila, že ženy nepridelia do posádok, kroré smerujú do Teheránu, ak si to nebudú priať.
Spoločnosť upozornila, že na verejných miestach v Iráne je pre ženy povinné, aby si zahalili hlavu. V krajine funguje náboženská polícia a súdy za nedodržanie zvyklostí alebo za nedostatočné zahalenie hlavy vyrubujú pokuty.
Alínedžádová povedala, že si uvedomila, že problém nemajú iba Iránky. „Ak sa záležitosť závoja týka aj všetkých žien z iných krajín ako z Iránu, potom je to globálna téma. Myslím si, že všetky ženy, ktorým sa nepáči, že sa im vnucuje nosenie hidžábu, by sa mali dať dohromady a hovoriť o tom,“ povedala Alínedžádová.
Vlani v októbri sa k skupine pripojili tiež niektorí iránski muži a vyjadrili ženám solidaritu. Napísali, že sa hanbia, že majú väčšie práva než ich partnerky.
Kontroverzný zákon niektorí vzťahujú aj na sukne či fúzy
Zákon, ktorý zakazuje nosenie závojov a šatiek zahaľujúcich tvár na verejnosti, začal vo Francúzsku ako v prvej krajine na svete platiť pred piatimi rokmi, 11. apríla 2011.
Od jeho vzniku ho sprevádzajú kontroverzné reakcie. Niektoré francúzske školy navyše zákon vzťahujú aj na sukne dievčat alebo fúzy chlapcov.
Vlani v apríli rozvíril verejnú mienku v krajine prípad školy v Charleville-Mézières na severe krajiny. Riaditeľka poslala moslimskú dievčinu domov kvôli dlhej čiernej sukni, ktorú považovala za náboženský symbol, aký do svetskej školy nepatrí.
Pri podobných incidentoch len v roku 2014 vylúčili vo Francúzsku z vyučovania 130 žiačok. Uviedlo to združenie CCIF, ktoré bojuje proti diskriminácii moslimov.
Francúzsky zákon vo svojej formulácii vylučuje použitie islamských buriek a nikábu – čo je závoj, ktorý na rozdiel od buriek nezahaľuje oči – na ulici, v parku a v obchodoch.
Predstavitelia francúzskych moslimov, ktorí sú sami väčšinou proti noseniu buriek či nikábu, namietajú, že norma paušálne stigmatizuje všetkých vyznávačov islamu. Vrchní predstavitelia islamu vo Francúzsku však uznávajú, že úplné zahalenie tváre odráža extrémistické poňatie islamu a nie je náboženskou povinnosťou.
Obhajcovia zákona argumentujú tým, že sa zameriava na ochranu svetských hodnôt a rovnosti pohlaví. Takisto vraj napomáha potlačeniu radikálneho islamu. A ďalším argumentom je potreba identifikácie osôb kvôli zaisteniu bezpečnosti.
Foto: SITA/AP
Kto si vo Francúzsku zahalí v krajine tvár nejakým závojom či kuklou, riskuje pokutu až 150 eur a musí absolvovať kurz občianskej náuky. Opatrenie mieri hlavne na moslimky. Trest aj pokuta sa zdvojnásobujú, ak ide o neplnoleté dievča.
Zákon tiež postihuje pokutou vo výške 30 000 eur a ročným väzením každého, kto by násilím nútil druhú osobu zakryť si tvár šatkou. Trest sa opäť sa zdvojnásobuje v prípade maloletej.
Snahy o reguláciu nosenia náboženských symbolov na verejnosti sa začali už skôr. Začiatkom roku 2004 schválil francúzsky parlament zákon, ktorý zakázal okázalé nosenie náboženských symbolov vo verejných školách. Táto právna úprava sa týkala aj ďalších náboženských symbolov, ako sú jarmulky alebo veľké kríže. Zákon vychádzal z odluky cirkvi od štátu z roku 1905.
Postihy v rámci „šatkového zákona“ nie sú príliš časté. V júni 2012 napríklad francúzske úrady vyhostili tri Saudské Arabky, ktoré si po prílete do Paríža odmietli zložiť závoj. V októbri 2014 zase v Parížskej národnej opere prinútili jednu diváčku, aby opustila priestory. Dôvodom mala byť tvár zakrytá závojom, pričom dotyčná si ho nechcela dať dole.
Francúzsko bolo prvým európskym štátom, ktorý takúto normu prijal. V júli 2012 ho nasledovalo Belgicko. Šatku na verejnosti zakázali nosiť aj vo Švajčiarsku.
V niektorých ďalších európskych krajinách, ako napríklad v Nemecku, čiastočne zakázali nosiť šatky a ďalšie náboženské symboly v školách či na úradoch. V Španielsku existuje podobný zákon v Barcelone a v niekoľkých ďalších mestách, a rovnako je to aj v Taliansku. V Británii neexistuje plošný zákaz, ale jednotlivé inštitúcie majú právomoc zaviesť si svoje vlastné pravidlá.
Podobný zákon majú aj v Holandsku a v Turecku, kde sa vzťahuje na štátne úrady a štátne vzdelávacie inštitúcie.
Tento problém dorazil už aj do Česka. Tento rok v marci napríklad jedna študentka Strednej zdravotníckej školy v Prahe 10 podala žalobu na túto inštitúciu, že jej nepovolila do školy nosiť hidžáb.