Podľa správy nemeckého bulvárneho denníka Bild by mohli byť pláže v Európe v letnej sezóne terčom teroristov. Nie je jasné, nakoľko je táto informácia pravdivá, mali by však byť turisti ostražití?
Určite možnosť takejto hrozby existuje. Dá sa povedať, že pre teroristickú organizáciu Islamský štát (IS) môže byť terčom čokoľvek. Aj tvrdé, aj mäkké ciele, teda povedzme bezpečnostné zložky na jednej strane a civilisti na druhej. Okrem toho teroristi majú aj stratégiu, ktorá siaha ďalej. Nejde len o samotné útoky na turistov.
Aká je to stratégia?
Ide o ekonomický aspekt. Útok na turizmus by mal negatívne dosahy na hospodárstvo zasiahnutých krajín. Vieme to už aj z minulosti, že sa o to skupiny s prepojením na Al-Kajdá či IS pokúšali. Zaútočili na turistov v Tunisku, Turecku či Pobreží Slonoviny. Takže scenár, ktorý ste spomenuli, sme už videli. Čoho sme svedkami teraz, je to, že z ohnísk konfliktov sa vracajú radikálni bojovníci. Viacerí z nich pochádzajú práve z regiónov, kde je turizmus dôležitý. Vo Francúzsku je najväčšia koncentrácia radikálov v oblasti okolo Nice. Máme tam veľa ľudí, ktorí by sa mohli stať teroristami, alebo ide o bojovníkov, ktorí sa vrátili. Nedá sa vylúčiť, že by mohli niečo plánovať priamo tam. V januári 2014 neďaleko Cannes, čo je známy cieľ turistov, zatkli muža, ktorý plánoval útok. Išlo o navrátilca z bojov v Sýrii. Takže je naozaj možné, že niečo podobné môžu plánovať ďalší.
Správa tvrdí, že útočníci by mohli byť zo Senegalu a mať kontakty na Boko Haram. Nie je však pravdepodobnejšie, že by išlo skôr o radikálov, ktorí sa vrátili z bojov, ako ste už spomenuli?
Museli by sme to detailnejšie analyzovať. Ako som však už povedal, nebezpečenstvo existuje, terčom môže byť ktokoľvek. Turisti sú v lete dobrým a pomerne jednoduchým cieľom. Takýto útok by mal značný ekonomický dosah. Pre džihádistov to môže byť lákavé. Vo Francúzsku sa tiež konajú majstrovstvá Európy vo futbale. Aj tie by mohli byť cieľom. Takáto hrozba sa naozaj nedá vylúčiť.
Dajú sa pláže ochrániť?
Je na nich veľa ľudí na jednom mieste. Nie je to však nič výnimočné. Je to tak aj inde. Keď popustíme uzdu fantázii, tak môžeme uvažovať o miliónoch rôznych cieľov. Vieme všetky ochrániť? Nie. Mali by sme sa ich snažiť všetky ochrániť? Nie, ak chceme zostať žiť v demokratickej a otvorenej spoločnosti, ktorá nemá zo všetkého strach. Hlavným nástrojom, ktorý máme, je prevencia, integrácia, sociálno-ekonomické politiky. A na druhej strane je to práca tajných služieb, ktoré monitorujú nebezpečenstvo a snažia sa chytiť možných útočníkov. Prijímame bezpečnostné opatrenia, ktoré sa týkajú niektorých podujatí. Ale nemôžeme nasadiť vojakov do každého supermarketu, obchodného centra a na všetky pláže. Ani sa to nedá, ani si nemyslím, že by to bola dobrá myšlienka.
Ako informovať o podobných rizikách? Lebo už správa o tom, že sa môže niečo stať, určite má ekonomický dosah.
Samozrejme, úlohou médií je informovať. Ak je niečo dôležité, tak sa to v správach objaví. Médiá by sa však nemali snažiť zasahovať do vyšetrovania. Vo Francúzsku sme videli viacero takýchto prípadov. Bola ohrozená práca polície. Okrem toho vieme, že existuje istá dynamika vo vzťahoch medzi médiami a teroristickými organizáciami. Ide o akýsi zrkadlový efekt.
Čo tým myslíte?
Teroristické skupiny médiá potrebujú. To, čo robia, novinári, samozrejme, vnímajú. A teroristi to predpokladajú. Získavajú priestor. Potrebujú kamery. Médiá však majú svoju úlohu, aby informovali o tom, čo sa deje. Len nech sú opatrné. Aby negatívne neovplyvnili vyšetrovanie. A tiež by sa mali vystríhať, aby teroristickú hrozbu zbytočne nenafukovali. Je jasné, že najmä po útokoch je hlad po informáciách. Ale neznamená to, že by médiá mali informovať o každej špekulácii. Je to kontraproduktívne a neraz to dáva príliš veľa priestoru teroristom.