„Nová ústava by nemala byť sekulárna,“ citovala Kahramana agentúra Anadolu. „Prečo by sme ako moslimská krajina mali byť v situácii, keď ustupujeme od náboženstva? Sme moslimská krajina, a preto musíme mať náboženskú ústavu,“ dodal politický veterán, ktorý po úradnom rozpustení dvoch islamistických strán, kde kariéru začínal, sa do politiky vrátil po boku súčasného prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana v radoch jeho Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP).
Erdogan podľa svojich kritikov sám presadzuje plazivú islamizáciu štátu. Za štrnásť rokov, čo je pri moci, pri formálnom zachovaní Atatürkovho kultu zrušil viacero pravidiel, ktorými otec republiky obmedzil vplyv islamu na spoločnosť. „Tendencie k islamizácii cítiť vo všetkých sférach spoločenského života krajiny,“ konštatuje Hans-Georg Fleck, šéf istanbulskej pobočky Nadácie Friedricha Naumanna. „То čo sa začalo v roku 2012 postupným zrušením zákazu nosenia hidžábu pre študentky, poslankyne a advokátky, pokračovalo sprísnením zákonov regulujúcich predaj alkoholu, budovaním mešít a hromadným otváraním nových náboženských škôl,“ povedal pre Deutsche Welle.
Sme moslimská krajina, preto musíme mať náboženskú ústavu.Ismail Kahraman, predseda tureckého parlamentu
Návrh na islamizáciu ústavy, po ktorom v tureckých mestách vyšli do ulíc davy demonštrantov, však už bol takým otvoreným útokom na kemalistické základy Tureckej republiky, že sa od neho musela dištancovať aj hlava štátu. „Nemôžete zamknúť ústa predsedovi parlamentu,“ bagatelizoval Erdogan Kahramanovo vyhlásenie ako jeho súkromnú iniciatívu. „O ústave sa diskutuje a on vyjadril svoj názor. Buď sa vám to páči, alebo nie, to je jedno,“ dodal.
Politológ Fleck považuje iniciatívu šéfa tureckého parlamentu za skúšobný balónik. „Vo vládnej AKP sú sily, ktoré sa snažia o islamizáciu nielen v rámci vlastnej strany, ale aj v rozmeroch celého Turecka. Veľká časť AKP však teraz nezačne aktívne presadzovať túto ideu – na programe dňa sú iné otázky,“ povedal pre DW s tým, že pre vládnu stranu je teraz oveľa dôležitejšie, aby do ústavy dostala premenu krajiny z parlamentnej na prezidentskú republiku, aby sa posilnili právomoci Erdogana, ktorý si predvlani presadol z premiérskeho kresla do prezidentského.
AKP má v parlamente 317 z 550 kresiel, pričom na prijatie novej ústavy potrebuje 330 hlasov. Je teda odkázaná na zákonodarcov z iných strán, ktoré o islamizácii základného zákona nechcú ani počuť. „Takéto výroky skomplikujú úsilie o novú ústavu,“ povedal pre agentúru Reuters vysokopostavený predstaviteľ AKP. „Budeme musieť dať verejnosti jasne najavo, že o takom prístupe neuvažujeme. Ale úprimne povedané, po tom vyhlásení to nebude jednoduché,“ pripustil.
Sám Erdogan tvrdí, že so sekularizmom osobne nemá problémy. Počas návštevy Záhrebu novinárom povedal, že stále platí jeho prístup, ktorý vysvetlil pred časom ešte ako predseda vlády: „Turecko definuje sekularizmus tak, že štát si zachováva rovnakú vzdialenosť od všetkých náboženstiev. Sekularizmus nie je ateizmom. Ja Recep Tayyip Erdogan som moslim, ale nie som sekulárny. Som premiér sekulárneho štátu. V sekulárnom štáte majú ľudia slobodu veriť alebo neveriť.“
Atentát na Atatürka a jeho sekularistický odkaz sa teda nekonal. Hlava štátu môže naďalej presadzovať svoju politiku aj pod všadeprítomnými portrétmi prvého prezidenta. Erdoganovi stúpenci pritom netaja, že by radi „zriedili“ striktný výklad sekularizmu, ako ho chápe kemalistická opozícia. „Kahramanova poznámka by mohla otvoriť cestu pre užitočnú diskusiu o uplatňovaní sekularizmu,“ napísal v provládnom denníku Sabah komentátor Melih Altınok. „Opozícia sa musí vzdať presadzovania fašistickej sekularistickej praxe, ktorá pod rúškom liberalizmu zavrhuje všetky odlišné pohľady. Takýto postoj poškodzuje cieľ zaviesť ideálnu prax sekularizmu viac ako aktivity protisekulárnych kruhov,“ dodal.