„To, čo si dovolil Azerbajdžan, nesvedčí o možnosti skorého návratu za rokovací stôl,“ uviedol Saakjan a dodal, že „arménska strana si želá urovnať tento problém použitím rokovacích nástrojov“. Upozornil súčasne, že ak sa rokovania začnú, nezaobídu sa bez účasti zástupcov Náhorného Karabachu. Uviedol, že v opačnom prípade sa problém vyriešiť nepodarí.
Vysvetlil, že Náhorný Karabach dáva pred ozbrojenými zrážkami prednosť rokovaniam, a to aj v zúženom formáte, teda bez svojej účasti. Dodal však, že postoj Karabachu sa nezmenil a bude sa snažiť využiť všetok svoj vplyv, aby presadil svoju plnohodnotnú účasť na rokovaniach o urovnaní sporov o región, pre ktorý sa používa aj historický názov Arcach.
Boje o Náhorný Karabach, ktoré sa obnovili 2. apríla a sú najintenzívnejšie od roku 1994, vyvolali veľké znepokojenie na Kaukaze a v priľahlej oblasti. Boje si na oboch stranách vyžiadali niekoľko desiatok obetí na životoch. Strany konfliktu sa 5. apríla dohodli na zastavení paľby a odvtedy sa navzájom obviňujú z pokračovania v ostreľovaní i útočných operácií.
Náhorný Karabach, časť Azerbajdžanu, je pod kontrolou etnických Arménov a arménskej armády od vojenského konfliktu, ktorý sa skončil v roku 1994 bez podpísania mierovej zmluvy a doriešenia štatútu tejto zemepisnej oblasti.