Masaker v Odese je stále mokvajúcou ranou

Vládna moc v Kyjeve však o víťazstve nehovorí. Aj preto viac ako 3 000 policajtov, príslušníkov Národnej gardy a špeciálnej bojovej jednotky predislokovanej z línie frontu v Donbase odrezalo od sveta odeské Kulikovo pole a Dom odborov v centre mesta. Informoval o tom Ivan Iščenko, hovorca silových zložiek v Odeskej oblasti. Vládne úrady sa tak usilovali zabrániť prípadným provokáciám počas panychídy za obete krvavej tragédie z 2. mája 2014. „Rusi, usmažte sa!“ ozývalo sa podľa očitých svedkov odeskej tragédie pred horiacim Domom odborov. Tragédiu sa dodnes nepodarilo objasniť a vinníkov potrestať napriek verbálnej pripravenosti vládnych miest v Kyjeve.

„Vyzývam ukrajinskú vládu na nezávislé a transparentné vyšetrenie tragédie. Všetkých vinníkov týchto zločinov musí stihnúť spravodlivý trest,“ citujú agentúry Jana Tombińskeho, veľvyslanca EÚ v Kyjeve.

Podľa Kyjeva ukrajinskí vyšetrovatelia od začiatku vraj pracovali s niekoľkými verziami príčin nepokojov. Hlavnou bola provokácia radikálov. Dokonca požiar Domu odborov majú podľa nej na svedomí protivládni aktivisti, ktorí zo strechy budovy hádzali zápalné fľaše na futbalových ultras. Objavilo sa dokonca aj tvrdenie, podľa ktorého „nepokoje vyvolali ruské tajné služby“. Ukázalo sa však, že ide o výmysel, rovnako ako v prípade použitia otravných látok. Pravdou však napríklad je, že medzi aktivistami útoku na Dom odborov bol aj dnešný predseda parlamentu Andrej Parubij, čo dokumentujú dobové fotografie aj viaceré videá. Sú na nich napríklad aj dievčatá, ktoré pred centrálou odborov plnia prázdne fľaše horľavinou, či ostrostrelec v nepriestrelnej veste strieľajúci na ľudí v Dome odborov. Oficiálne je podozrivých zo spáchania série trestných činov 23 ľudí a po ďalších 13 je vyhlásené pátranie. Sú medzi nimi občania Ukrajiny, Ruska a Bieloruska. Doteraz však bez výsledku.

„Dôvodom je absencia politickej zainteresovanosti vládnej moci,“ povedal pre portál InfoResist politológ Sergej Bykov. Jeho ukrajinský kolega Vladimir Fesenko tvrdí, že príčinu treba hľadať v samotnom vyšetrovaní. „Je tu rovnaký dôvod ako v prípade stagnujúceho vyšetrovania udalostí na Majdane. Akurát v prípade Kyjeva podozriví utiekli do Ruska a v druhom prípade je problém zistiť aj to, kto hádzal fľaše s horľavinou,“ dodal politológ. Napriek nepotvrdeniu „ruskej stopy“ v odeskej masakre „privítal“ v pondelok cestujúcich na miestnom letisku, podľa kyjevskej agentúry UNIAN, obrovský transparent hlásajúci: „2.¤máj – deň obetí kremeľskej propagandy a rusifikácie.“ Prečítali si ho aj ukrajinskí poslanci z frakcie Opozičný blok, ale aj asi 500 demonštrantov s ukrajinskými zástavami z Automajdanu.

Rovnako ako transparent aj opoziční poslanci, ktorí chceli vzdať hold obetiam krviprelievania spred dvoch rokov, napokon ostali na letisku. Stúpenci Automajdanu totiž odmietli pustiť poslancov na Kulikovo pole a k Domu odborov.

Zato poslanec z parlamentnej frakcie Radikálna strana Igor Mosijčuk teror v Odese charakterizoval v deň tragédie ako „veľký národný sviatok“. „Príde čas, keď aj 2.¤máj bude štátnym sviatkom, pretože práve pred dvomi rokmi získali Ukrajinci prvé skutočné víťazstvo v súčasnej národnooslobod­zovacej vojne,“ napísal ukrajinský poslanec na svoje stránke na jednej zo sociálnych sietí. Podľa neho bude tento deň zapísaný „zlatými písmenami v novodobej ukrajinskej histórii“.

„Tragédia v Odese principiálne zmenila priebeh vojny na východe Ukrajiny. Po Odese sa v Donecku a Luhansku uskutočnili referendá (o odtrhnutí od Ukrajiny) a prudko sa zvýšil počet dobrovoľníkov v povstaleckých oddieloch. V ostatných veľkých mestách na východe Ukrajiny proruské sily rýchlo porazili. Veľké Novorusko sa nepodarilo vytvoriť,“ cituje ČTK z ruského internetového portálu Gazeta.ru.