Hlasovanie sprevádzali krvavé útoky. Pri najhoršom z nich násilníci skoro ráno zastrelili sedem stúpencov jedného z kandidátov na starostu blízko metropoly Manily v meste Rosario, ktoré je podľa polície neslávne známe politicky motivovaným násilím.
Ozbrojenci pri útokoch napádali hlasovacie miestnosti, automobily a kradli prístroje na sčítanie hlasov, oznámila polícia. Miestne úrady však uviedli, že išlo o oddelené incidenty a že hlasovanie, ku ktorému bolo prizvaných 54 miliónov oprávnených voličov, malo celkovo pokojný priebeh.
V malom chudobnom meste Guindulungan na juhu krajiny, kde niektorí politici majú svoju súkromnú armádu, zastrelili jedného z voličov priamo vo volebnej miestnosti, uviedla polícia. Pri granátovom útoku na trhovisko v meste Cotabato zahynuli okoloidúci. V severnej provincii Abra sa strhla prestrelka medzi stúpencami dvoch kandidátov na starostu, ktorá si vyžiadala jedného mŕtveho a dvoch zranených.
Pätnásť ľudí prišlo o život už pri predvolebnom násilí od začiatku tohto roka. Politické násilie je dlhodobým problémom Filipín, ktoré sa stretávajú s korupciou v bezpečnostných silách, voľnými zákonmi o držaní zbraní a tradíciou politických „dynastií“, ktoré často mávajú vlastné bezpečnostné oddiely.
Prezidentského kandidáta porovnávajú s Trumpom
Pravdepodobný víťaž prezidentských volieb Duterte mal v predvolebných prieskumoch náskok zhruba desať percentuálnych bodov pred ostatnými kandidátmi. Podľa filipínskej legislatívy sa prezidentom stane ten, kto získa najviac hlasov, bez ohľadu na to, či mu dá hlas väčšina voličov.
Pre jeho vystupovanie Duterteho často prezývajú „ázijský Trump“. Na čele tejto stomiliónovej krajiny tak zrejme bude stáť muž, ktorý sľúbil obnovenie trestu smrti či pohrozil rozpustením parlamentu, ktorý by sa chcel pokúsiť ho zosadiť. „Sľubujem všetkým, ktorí obchodujú s drogami, že ich zabijem. Nie som trpezlivý človek, nepoznám žiadnu strednú cestu. Buď zabijete vy mňa, alebo ja vás, vy idioti,“ povedal Duterte v sobotu na poslednom predvolebnom zhromaždení v Manile.
K Dutertovej popularite prispieva znechutenie Filipíncov vládnucou elitou, ktorá si nedokázala poradiť s korupciou, chudobou a nerovnosťou, hoci za vlády prezidenta Aquina patrili Filipíny medzi krajiny s najväčšou mierou hospodárskeho rastu v Ázii.
Oddelene od volieb do najvyššieho úradu v krajine volili Filipínci v pondelok aj viceprezidenta. Veľkú šancu získať túto funkciu má syn a menovec zosnulého diktátora Ferdinanda Marcosa, ktorého v roku 1986 zvrhla revolúcia. Na Filipínach sa konali tiež parlamentné voľby, v ktorých sa rozhoduje o polovici z 24 senátorov a o celej dolnej komore Kongresu. Filipínci volili aj guvernérov a mestské zastupiteľstvá. Oficiálne výsledky by mali byť známe najskôr za 24 hodín.