Prezident ešte v piatok vyhlásil v krajine stav ohrozenia, ktorý opozícia považuje za vyhlásenie výnimočného stavu. Maduro pohrozil konfiškáciou podnikov, ktoré zastavili výrobu. Ich majiteľov obvinil zo snahy ekonomicky zraziť Venezuelu na kolená a sľúbil, že ich posadí za mreže. Podobný scenár začiatku fašistického prevratu zažilo začiatkom 70. rokov Čile, keď hospodársky chaos v krajine odštartoval štrajk dopravcov podporovaný nielen financiami zo zahraničia.
"Ak parlament odmieta dekrét, ktorým prezident vyhlasuje v krajine výnimočný stav, tak Venezuelčania sú povinní tento dekrét ignorovať. Ignorujme akékoľvek akty, ktoré považujeme za neplatné, pretože porušujú ústavu,“ prilial olej do ohňa nespokojnosti najnovšie v rozhovore pre rozhlas Henrique Capriles, jeden z lídrov opozície. Išiel dokonca ešte ďalej, keď sa adresne obrátil na ozbrojené sily: "Nadišla hodina pravdy. Treba sa rozhodnúť, či ste za ústavu, alebo za Madura.“ Capriles pritom účelovo využíva skutočnosť, že pravica má v parlamente väčšinu, keď v decembrových voľbách prvý raz po sedemnástich rokoch vyhrala. Prácu zákonodarného zboru však blokuje najvyšší súd, ktorý je na strane prezidenta a od volieb už anuloval mnohé zákony, ktoré schválili poslanci.
„Snaha o vyhlásenie referenda a o moje zosadenie je podvod,“ reagoval prezident Maduro na pokračujúce úsilie pravice, ktorá využíva rastúcu nespokojnosť verejnosti so zhoršujúcim sa stavom ekonomiky. Dokonca podľa ústavu Venebarometro vraj až 70 percent Venezuelčanov nesúhlasí s Madurovým riadením štátu.
Capriles, ako Madurov neúspešný protikandidát z prezidentských volieb v roku 2013, pokračuje v tlaku a v rámci neho opätovne vyzval občanov, aby v stredu zase vyšli do ulíc a žiadali referendum o odvolaní prezidenta. A to napriek tomu, že úrady nepovolia pochody iniciované opozíciou.