Parlament v Ankare schválil vládny návrh zmeny ústavy, ktorý bude znamenať zrušenie imunity pre štvrtinu poslancov. Otvorí sa cesta k trestnému stíhaniu kritikov prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. Úprava zasiahne opozíciu, hlavne prokurdskú Ľudovú demokratickú stranu.
Mohla by prísť až o 50 z 59 členov parlamentu. Celkovo sa novela ústavy dotkne takmer 140 z 550 zákonodarcov, proti ktorým ležia na stole v snemovni podnety na trestné stíhanie. Za návrh hlasovalo 376 prítomných, proti bolo 140.
Zmena je zvlášť namierená proti prokurdským poslancom, ktorých vláda aj prezident označujú za politické krídlo zakázanej Strany kurdských pracujúcich. Armáda proti jej členom bojuje na juhovýchode krajiny.
Prokurdskí poslanci sú častým terčom slovného napádania – politikmi z okolia Erdogana bývajú obviňovaní z podpory terorizmu. Čelia kritike napríklad aj za to, keď sa ohradia proti vojenskej ofenzíve proti kurdským povstalcom.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová sa v pondelok stretne s Erdoganom, chce s ním hovoriť o kontroverznej novele ústavy. Berlín už odkázal do Ankary, že to považuje za neprípustný krok v právnom štáte.
„Kritickí poslanci nesmú byť svojvoľne vystavení trestnému stíhaniu. Ak chce byť Turecko členom EÚ, nesmie podrývať právny štát,“ upozornil minister spravodlivosti Heiko Maas. „Vnútropolitický vývoj v Turecku vyvoláva obavy,“ pridal sa minister vnútra Thomas de Maizière.
Znepokojené je aj Rakúsko. „Je neprijateľné odoberať poslancom imunitu a potom ich pod zámienkou trestne stíhať,“ podčiarkol rakúsky minister vnútra Wolfgang Sobotka.
Presadenie návrhu zacielenému proti demokracii rezonuje v EÚ o to viac, že únia sa nedávno dohodla s Tureckom na podmienečnom zrušení vízového režimu. Ankara výmenou za to sľúbila lepšie spolupracovať na riešení utečeneckej krízy (hlavne prijímať späť migrantov, ktorí sa dostanú na grécke ostrovy).
Ak turecká vláda splní balík domácich úloh, jej občania by mohli voľne ako turisti cestovať do členských štátov EÚ od začiatku tohto leta. Ankara však všetky zadania ešte nesplnila, pričom otáznik visí nad tým, či to vôbec dokáže. Politické otrasy v Ankare, kde sa Erdogan usiluje o vytvorenie prezidentského systému, pritom vážne znepokojujú úniu.
EÚ podniká zároveň kroky, aby sa poistila pre prípad, že Turci by začali zneužívať prípadné zrušenie vízovej povinnosti. Členské krajiny únie sa včera zhodli na potrebe zmeniť pravidlá tak, aby sa uľahčila možnosť dočasne zastaviť bezvízové cestovanie pre občanov tretích štátov.
Opatrenie nie je, pochopiteľne, oficiálne namierené na Turecko, ale je jednoznačne takpovediac šité na jeho mieru. O nevyhnutnosti úprav voľného cestovania sa totiž začalo hovoriť po oznámení podmienečnej dohody s Ankarou.
Eurokomisár pre migráciu a vnútro Dimitris Avramopulos ozrejmil, čo únia plánuje urobiť: „Nový mechanizmus počíta s viacerými možnosťami, keď sa bude dať prerušiť bezvízový styk. Znižuje sa hranica potrebná na spustenie brzdy a obsahuje aj monitorovací systém, či tretia krajina plní dohodnuté podmienky.“
Brzda by sa mala dať zatiahnuť napríklad vtedy, keby do EÚ prichádzalo veľa ľudí, žiadali by o udelenie azylu alebo by páchali veľa zločinov. Platí to aj v prípade, ak by prekračovali povolenú dĺžku pobytu. (Turci by mohli ako turisti prichádzať maximálne na 90 dní, pričom by sa nesmeli zamestnať.)
Pozastavenie bezvízového režimu by mohlo nastať na základe vlastného podnetu v Európskej komisii alebo keby sa na ňu obrátil niektorý členský štát únie. Brusel by potom návrh predložil všetkým 28 krajinám EÚ.