Podľa bagdadského portálu Šafák sa na operácii zúčastňuje asi 20-tisíc príslušníkov ozbrojených vládnych síl. Útok na mesto vzdialené asi 65 kilometrov západne od Bagdadu, v ktorom podľa organizácie Human Rights Watch žilo ešte v apríli asi 90-tisíc obyvateľov, sa začal likvidáciou miestneho šéfa islamských radikálov Abu Amira Al-Ansarího. Spolu s ním padlo aj 30 ozbrojencov jeho sprievodu. Stalo sa tak na jednom z predmestí v oblasti Albu Šadžal.
„Nadišla hodina oslobodenia Fallúdže. Stúpenci IŠ majú jedinú možnosť – utiecť,“ vyhlásil sebavedome v televízii premiér Abádí.
Fallúdža sa ešte v roku 2004 stala miestom ťažkých bojov. Obyvatelia vtedy pálili americké zástavy. Vyjadrovali radosť z odchodu Američanov z krajiny.
„Sme hrdí na to, že sme vyhnali okupantov z Iraku,“ citoval v tom čase portál Newsru Chálida Alvu, lídra miestnej Islamskej strany. A Jásir Asádí (22), študent, ktorý sa tiež zúčastnil na pálení amerických zástav, novinárom povedal: „Ak by sme boli vedeli, že Američania budú robiť to, čo urobili, tak by sme bránili režim Saddáma Husajna.“ Situáciu charakterizoval aj ďalší obyvateľ Fallúdže, keď pre Reuters vyhlásil: „Samozrejme, že nik neveril ich sľubom, keď prišli do Iraku a tvrdili, že k nám priviezli bezpečnosť, stabilitu a že obnovia krajinu. A teraz odchádzajú, zanechávajúc nám smrť, ruiny a rozvrat.“
Nik z obyvateľov mesta však vtedy netušil, že „smrť, ruiny a rozvrat“ sa neskončili a že po vpáde islamských teroristov v roku 2014 to bude ešte horšie. Práve Fallúdža sa v roku 2014 ako prvá stala miestom začiatku náboženských nepokojov, ktoré napokon vyústili do "pádu“ Fallúdže a celej provincie Anbar. Žije v nej sunnitská väčšina roky považovaná za základňu odporu proti šiitskej vláde v Bagdade. Dnes majú islamskí radikáli pod kontrolou polovicu mesta, ktoré spoločne s Mosúlom patria medzi dve veľké mestá kontrolované IŠ.
Pred útokom na Fallúdžu velenie irackej armády vyzvalo obyvateľov, aby opustili mesto. A vraj ak niekto tak nemôže urobiť, nech vyvesí bielu zástavu. Podľa velenia armády má operácia trvať dva až tri týždne. Odborníci však tvrdia, že to bude trvať dlhšie. V tejto súvislosti pripomínajú útok na mesto Ramádí, ktoré teroristi obsadili minulý rok v máji, a Bagdad tvrdil, že o mesiac už bude v ich rukách. Napokon sa tak stalo až koncom decembra. Pravda je, že islamský radikáli tentoraz musia bojovať na dvoch frontoch. Aj Američania a ich koaliční spojenci totiž začali v Sýrii operáciu, ktorej cieľom je oslobodenie mesta Rakká považovaného za metropolu IŠ.
Pre súčasné vedenie v Bagdade je opätovná kontrola Fallúdže otázkou prestíže. Možnosťou zabudnúť na ponižujúcu porážku na prelome rokov 2013 – 2014. Islamským radikálom sa vtedy podarilo za niekoľko dní obsadiť veľkú časť krajiny a donútiť utekať oveľa početnejšiu irackú armádu. Teroristi sa napokon dostali až do bezprostrednej blízkosti Bagdadu.
Viaceré hlasy odborníkov varujú pred veľkým optimizmom. Pripomínajú totiž, že IŠ často prechádza na partizánsky spôsob boja a má dobré skúsenosti z pouličných bojov. Stalo sa tak napríklad v bojoch o Palmýru, kde teroristi ustúpili, aby následne preskupili sily a znovu zaútočili na mesto. Ani pád Mosúlu a mesta Rakká ešte neznamená koniec IŠ, ako to prezentuje dnes Bagdad. V tejto súvislosti sa čoraz viac hovorí o Líbyi ako novom útočisku islamských teroristov. A tam je situácia oveľa zložitejšia ako v Iraku. IŠ už dávnejšie upustil od vybudovania svojho štátu v jednej či dvoch krajinách. Dnes rozmýšľa v regionálno-globálnych rozmeroch a tie sú aj oveľa nebezpečnejšie.