Nemecko uznalo genocídu Arménov, Turecko protestuje

Nemecký Spolkový snem označil masaker Arménov Osmanskou ríšou v roku 1915 za genocídu. Ankara v reakcii na rezolúciu odvolala tureckého veľvyslanca z Nemecka. Zároveň si turecký rezort diplomacie predvolal nemeckého chargé d'affaires v Ankare na podanie vysvetlenia.

02.06.2016 13:09 , aktualizované: 15:15
nemecko, parlament, Arméni Foto: ,
Rokovania Spolkového snemu sledovala v galérii pre hostí veľká skupina Arménov, ktorí po hlasovaní zdvihli papiere s nápisom "ďakujeme".
debata (101)

Schválená rezolúcia priznáva, že svoj podiel zodpovednosti za vtedajšie udalosti nieslo aj Nemecko ako spojenec Osmanskej ríše, ktoré o masakroch vedelo, ale nezasiahlo proti nim.

Arménsko rezolúciu vrelo privítalo. Arménsky minister zahraničia Edvard Nalbandjan povedal, že Nemecko „významne prispelo nielen k medzinárodnému uznaniu a zavrhnutiu arménskej genocídy, ale tiež k univerzálnemu boju za prevenciu genocídy a zločinov proti ľudskosti“.

Počas hlasovania parlamentu sa pred jeho... Foto: Reuters, HANNIBAL HANSCHKE
nemecko, arménsko, genocída Počas hlasovania parlamentu sa pred jeho budovou zišlo niekoľko podporovateľov so zástavami Arménska.

Ankara stiahla veľvyslanca

V reakcii na rezolúciu Ankara odvolala svojho veľvyslanca z Nemecka. Podľa agentúry Reuters to oznámil turecký premiér Binali Yildirim. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v prvej reakcii povedal, že rezolúcia bude mať vážne dôsledky na turecko-nemecké vzťahy.

Yildirim tiež vyjadril názor, že „chybné rozhodnutie“ nemeckého parlamentu má na svedomí „rasistická arménska lobby“.

O výraznom zhoršení vzťahov hovoril aj hovorca tureckej vládnucej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP) Yasin Aktay. Strana podľa agentúry Reuters plánuje predložiť v tureckom parlamente deklaráciu, ktorá odsúdi rezolúciu Spolkového snemu.

Svoju reakciu na twitteri umiestnil aj šéf tureckej diplomacie Mevlüt Çavuşoglu. „Spôsob, ako uzavrieť temné stránky vo vlastnej histórii, nie je v tom, že sa pošpiní história iných krajín nezodpovedným a nepodloženým rozhodnutím parlamentu,“ napísal.

Merkelová: Vzťahy Nemecka a Turecka sú silné

Vzťahy Nemecka a Turecka sú napriek niektorým názorovým rozdielom široké a silné. Uviedla nemecká kancelárka Angela Merkelová krátko hlasovaní.

„Je toho veľa, čo Nemecko a Turecko spája, a aj keď máme rozdielne názory na niektoré jednotlivé veci, šírka našich vzťahov, naše priateľstvo, naše strategické väzby sú skvelé,“ uviedla Merkelová. Berlín chce mať podľa jej slov naďalej dobré vzťahy s Ankarou, podporuje však aj dialóg medzi Tureckom a Arménskom.

Proti hlasoval iba jeden nemecký poslanec

Rezolúciu podporila veľká väčšina poslancov zo všetkých parlamentných frakcií. Proti hlasoval jediný z nemeckých zákonodarcov. Rokovania Spolkového snemu sledovala v galérii pre hostí veľká skupina Arménov, ktorí po hlasovaní zdvihli papiere s nápisom „ďakujeme“.

Poslanci pri prerokúvaní rezolúcie zdôraznili, že nechcú obviňovať vládu Turecka, ktoré je nástupníckym štátom Osmanskej ríše. „Je potrebné zdôrazniť, že súčasná turecká vláda nie je zodpovedná za to, čo sa stalo pred sto rokmi. Má však zodpovednosť za to, ako sa s vtedajšími udalosťami bude zaobchádzať ďalej,“ povedal predseda Spolkového snemu Norbert Lammert. „Som presvedčený, že označenie minulosti pravými slovami neohrozí naše vzťahy s Tureckom,“ podotkol tiež.

Rezolúciu podporila veľká väčšina poslancov zo... Foto: SITA/AP, Michael Sohn
nemecko, parlament, hlasovanie, arménsko, genocída Rezolúciu podporila veľká väčšina poslancov zo všetkých parlamentných frakcií. Proti hlasoval jediný z nemeckých zákonodarcov.

„Nerokujeme tu o akomkoľvek odsudzovaní (tureckého prezidenta Recepa Tayyipa) Erdogana. Táto rezolúcia je apel na to, aby konečne boli dôsledne spracované vtedajšie udalosti. A je potrebné, aby sa na tom podieľali obe strany, ako Turecko, tak Arménsko,“ povedal podpredseda poslancov vládnej sociálnej demokracie (SPD) Rolf Mützenich.

„Jedine ten, kto sa prizná k vlastným chybám v minulosti, ich môže prekonať,“ povedal poslanec Kresťanskodemo­kratickej únie (CDU) kancelárky Angely Merkelovej Franz Josef Jung. Podľa neho má Nemecko skúsenosť s tým, že spracovanie temných stránok minulosti môže pomôcť k urovnaniu vzťahov so susedmi.

Predseda Zelených Cem Özdemir, ktorý je tureckého pôvodu, zdôraznil, že Nemecko malo ako niekdajší spojenec Osmanskej ríše podiel zodpovednosti na vraždenie Arménov. Má preto podľa neho morálnu povinnosť usilovať sa o urovnanie vzťahov medzi Tureckom a Arménskom.

V Turecku sa termín genocída trestá

Turecko krok Spolkového snemu kritizovalo už pred samotným hlasovaním. Premiér Binali Yildirim v prejave pred členmi vládnucej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP) vyhlásil, že hlasovanie v Spolkovom sneme bude skúškou priateľstva medzi Nemeckom a Tureckom. Kriticky sa k nemeckej rezolúcii vyjadril aj prezident Erdogan.

Masakre Arménov počas prvej svetovej vojny za genocídu oficiálne uznali viac ako dve desiatky krajín, vrátane Francúzska, Ruska alebo Argentíny. Príslušnú rezolúciu prijal aj Európsky parlament a o genocíde hovoril vlani aj pápež František.

V Turecku je použitie termínu genocída na označenie udalostí z roku 1915 trestné a Ankara kritizuje krajiny, ktoré tento termín používajú. Masakre, pri ktorých prišlo o život asi 1,5 milióna Arménov, považuje Ankara za „bežné incidenty, ktoré sa stali v podmienkach prvej svetovej vojny a mohli sa prihodiť v akejkoľvek inej krajine a spoločnosti“.

101 debata chyba
Viac na túto tému: #Nemecko #Turecko #genocída #Arménsko #masaker #Osmanská ríša