„Vzbura v Sýrii destabilizovala Blízky východ. Vzbura v Líbyi zase severnú Afriku. Obe udalosti, ako aj prevrat na Ukrajine spôsobili vážne problémy Rusku aj EÚ. Na pozadí spomínaných udalostí prípadná úspešná vzbura v Kazachstane by doplnila mozaiku, uvrhnúc do chaosu celé centrum oblasti známej ako Euroázia a úplne by paralyzovala obchodno-ekonomické vzťahy Európy s Áziou," reagoval pre RIA Novosti na udalosti v Aktobe politológ Rostisklav Iščenko.
Napriek potlačeniu vzbury kazašský komentátor Dosim Satpaev tvrdí, že krajina sa už dnes nachádza v podmienkach vojny s teroristami. Zároveň pre portál Open Asia konštatoval, že vedenie štátu v Astane stále nedalo konkrétnu odpoveď na otázku, kto vlastne stojí za vzburou. „Konštatuje iba fakty a prerozpráva chronológiu udalosti," upozorňuje Satpaev.
Existujú však paralely, ktoré načrtávajú možné pozadie udalosti v Aktobe. Napríklad vývoj v pôvodne vnútorne stabilizovanej Líbyi. Odrazu sa v nej objavili „povstalci" importovaní zo zahraničia, ktorí zaútočili na kasárne v Bengázi a rozpútali občiansku vojnu. Skončilo sa to rozpadom líbyjskej štátnosti. Aj v Aktobe sa vzbúrenci pokúsili o útok na kasárne. Akurát im tentoraz líbyjský scenár napísaný tisíce kilometrov od Tripolisu nevyšiel. V opačnom prípade by sa mesto Aktobe stalo baštou vzbúrencov vzdialenou len niekoľko kilometrov od hranice s Ruskom a ležiacou na strategickej spojnici Európy s Čínou. Dostatočne však vzdialenou od najväčších kazašských miest. Prípadný úspech vzbúrencov by o. i. neutralizoval relatívne nie veľkú kazašskú armádu ako stabilizujúci faktor na stredoázijskom juhu. V neposlednom rade by to znamenalo voľný pohyb bánd džihádistov cez tisíce kilometrov dlhú hranicu s Ruskom. Moskva by tak musela oslabiť vojenskú prítomnosť na západe krajiny a posilniť južné hranice. Navyše prípadná pomoc ruskej menšine, ktorá tvorí v Kazachstane asi 35 percent, by sa stala predmetom kritiky, ako je to v prípade polostrova Krym.
„Už i len minimálny úspech vzbúrencov by mohol znamenať destabilizáciu situácie v celej Strednej Ázii. Na južnej ruskej hranici by vznikla akási čierna diera, od Orenburgu až po Indický oceán, v ktorej by končili už aj tak obmedzené zdroje. A zavrieť ju by trvalo desaťročia,“ upozornil politológ Rostisklav Iščenko.
V neposlednom rade by prípadný úspech líbyjského scenára znamenal aj ohrozenie strategických organizácií, akými sú napríklad Euroázijský ekonomický zväz, Šanghajská organizácia spolupráce či Organizácia Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (Arménsko, Bielorusko, Kazachstan, Kirgizsko, Rusko, Tadžikistan).