„Napriek tomu, že Národná garda má iné úlohy, urobíme všetko pre to, aby príslušníci Národnej gardy absolvovali takpovediac krst ohňom. Aby tak pocítili, čo znamená byť v prvej línii, aby sa neuhýbali pred guľkami," cituje agentúra UNIAN z príhovoru prezidenta k príslušníkom gardy v jednom z výcvikových stredísk v Kyjevskej oblasti. Podľa Porošenka plán uskutoční napriek tomu, že „sme stúpencami mierového riešenia situácie". Jeho krok nasadenia gardistov do prvej línie sa týka konkrétne brigády rýchleho nasadenia.
Bojové operácie na východe vypukli v polovici apríla v roku 2014. Po tom, čo vládna moc v Kyjeve vyhlásila začiatok tzv. antiteroristickej operácie. Znamenali začiatok vojenského pokusu o potlačenie protestov v Doneckej a Luhanskej oblasti vyvolaných štátnym prevratom odštartovaným na kyjevskom Majdane. Od tzv. protiteroristickej operácie zahynulo na Ukrajine podľa správy komisára OSN pre ľudské práva z 3. júna tohto roku minimálne 9 371 ľudí a zranenie utrpelo 21 532.
Dodnes pokračuje vzájomné obviňovanie Kyjeva a povstalcov z porušovania prímeria ostreľovaním jednej či druhej strany.
„Tvrdia, že na tej strane ilegálne ozbrojené formácie nedodržujú zastavenie paľby. Ibaže iba pred niekoľkými dňami zomierali ženy, deti a starci nie na tej strane, ale v Donecku a Luhansku. Znamená to, že obe strany porušujú záväzky. Kto viac? Odpoveď na túto otázku neexistuje. Môžem však povedať, že viac civilistov zomiera v Donecku a Luhansku a nie na druhej strane," cituje portál Odnarodina kyjevského politológa Michaila Pogrebinského.
Ukrajinská Národná garda je súčasťou ozbrojených zložiek ministerstva vnútra. Jej úlohou je o. i. napríklad garantovať zachovanie verejného poriadku, bezpečnosť štátu či bojovať proti ilegálnym ozbrojeným skupinám. Aj doteraz sa príslušníci gardy zúčastňovali na bojových operáciách proti odporcom kyjevskej vlády v Donbase. Často čelili obvineniam zo zločinov, ako sú vraždy či vydieranie. V tejto súvislosti muselo ministerstvo vnútra v júli 2015 napríklad rozpustiť rotu Národnej gardy Tornádo, ktorá v objekte svojej dislokácie mala vlastnú mučiareň.
Kyjev pravidelne charakterizuje Moskvu ako „agresora" a obviňuje ju z pokračujúcej podpory povstalcov na východe Ukrajiny. Kremeľ rovnako pravidelne obvinenia odmieta s tým, že chýbajú dôkazy a že Rusko nie je jednou zo strán konfliktu. Platí to aj v prípade dohôd známych ako Minsk 2. Napriek tomu paradoxne niektoré západné veľmoci obviňujú Moskvu z neplnenia záväzkov z Minska.
„Dúfame, že si Západ uvedomil nebezpečenstvo podpory radikálnych nacionalistov a bude sa usilovať o prísne dodržiavanie dohôd z Minska z 12. februára minulého roku cestou priameho dialógu ukrajinskej vládnej moci s Doneckom a Luhanskom," reagoval najnovšie v parlamente na situáciu šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov. Podľa neho Rusko je pripravené „spolupracovať v záujme spomínaného cieľa, pomáhať vytvoreniu priaznivých podmienok v záujme riešenia veľkých ukrajinských problémov". Lavrov tak nepriamo potvrdil, že Moskva má záujem nielen o vyriešene konfliktu v Donbase, spoločne aj s USA, ale aj o pomoc Ukrajine po nastolení mieru.
„Ak mierový proces na východe Ukrajiny zaznamená výrazný pokrok, tak únia by mala začať postupne riešiť sankcie, ktoré pre ukrajinskú krízu uvalila na Rusko," vyhlásil najnovšie nemecký šéf diplomacie Frank-Walter Steinmeier. Podľa neho „stratégia všetko alebo nič, aj keď to znie dobre, nefunguje".
Súčasťou mierového procesu dohodnutého v Minsku je nielen zastavenie paľby, ale aj stiahnutie ťažkých zbraní, amnestia, uskutočnenie ústavných reforiem na Ukrajine či uskutočnenie miestnych volieb v Donbase. A práve, ako pripomína Reuters, hlasovanie na východe krajiny je hlavným predmetom ukrajinsko-ukrajinského sporu. Kyjev kladie dôraz na „platnosť existujúcich volebných zákonov". A to napriek spoločenskej zmene. Napríklad, že povstalci poukazujú na špecifiká predpokladanej donbaskej samosprávy. Kyjev navyše tvrdí, že hlasovanie je možné uskutočniť „iba vtedy, ak v oblasti bude panovať skutočné prímerie", ktoré sa občas obojstranne porušuje. Prezidentovi Porošenkovi pravdepodobne aj to stačí na to, aby gardisti prešli „krst ohňom" v prvej línii protiteroristickej operácie.