Trinásť tiel záchranári už našli, po štrnástom aj včera stále pátrali. V pondelok do Moskvy priviezli ďalších 33 detí, ktoré sa podarilo zachrániť. Celkovo sa na výlet na jazero vydalo 47 detí a štyria inštruktori. Na dvoch lodičkách a jednom drafte, ktoré víchor prevrátil.
„Existuje informácia, podľa ktorej deti odhovárali inštruktorov od plavby. V tábore sa totiž otvorene hovorilo o blížiacej sa hrozbe. Deti vo veku 12 až 13 rokov to následne dostali príkazom a museli sa nalodiť,“ povedal Vladimir Markin, šéf vyšetrovacej komisie. A to napriek upozorneniu úradov, že sa blíži tlaková porucha. Boli však aj takí, ktorí odmietli sa nalodiť a v pondelok už čakali v Petrozavodsku na návrat k rodinám. Podľa agentúry RIA Novosti piati zodpovední sú už za mrežami, vrátane šéfky zariadenia. Na adresu štyroch inštruktorov Markin povedal, že sa snažili „zachrániť vlastnú kožu“. Zato 60 záchranárov aj s nasadením vrtuľníka, robilo čo mohlo.
Tragická udalosť spustila lavínu kritiky na adresu nielen výberu pedagógov v letných táboroch, ale aj majiteľov mládežníckych zariadení, ktorí v honbe za ziskom dokážu „robiť zázraky“. Napríklad v inkriminovanom zariadení Park hotel Sajamozero nemali potrebnú licenciu na organizovanie podujatí na vodnej hladine. Výsledkom sú hĺbkové kontroly vo všetkých zariadeniach, ktoré od 1. júna, keď sa v Rusku začali tradičné trojmesačné prázdniny, praskajú vo švíkoch. Podľa Gennadija Oniščenka, bývalého hlavného hygienika v Rusku, v tábore v Karélii „porušili všetko, čo sa dalo porušiť“.
„Aj môj syn zahynul v jazere,“ vraví smutne Igor Zaslonov, otec ani nie dvanásťročného Vsevoloďa. Chlapca nevidel skoro rok. Manželka, s ktorou sa rozviedol, si neželala stretnutia syna s otcom. „A teraz mi volajú, že Seva je medzi obeťami. Neobviňujem nikoho, ale nechápem, ako ho mohli poslať do tábora orientovaného na extrémne športy, keď nemal ešte ani 12 rokov. Bol tam najmladší a ani zdravotne nebol na tom najlepšie,“ vraví cez slzy zronený otec v moskovskej márnici. Druhý otec mŕtveho dieťaťa povedal, že napríklad pri nácviku pochodov nechali deti napospas osudu.
Podľa denníka Komsomoľskaja pravda smutnú zvesť o tragédii zvestovalo na brehu dvanásťročné dievčatko. Pokúšalo sa dokonca zachrániť jedného z chlapcov, ale keď pochopilo, že už nedýcha, tak plávalo k brehu. Následne utekalo v mokrom odeve a v záchrannej veste do prvých príbytkov, aby informovalo o tragédii. Väčšina obetí zomrela na podchladenie počas niekoľkohodinového pobytu vo vode, ktorá má v týchto dňoch 8 až 10 stupňov. Mnohé deti sa pokúsili doplávať na breh, ale veľké vlny v relatívne plytkom jazere a studená voda bola pre mnohých nad ich sily. „Nemali právo vyraziť na túru na lodiach,“ nechal sa počuť regionálny politik Alexej Gavrilov. Vladimir Kučerenko, šéf miestnej centrály turistického ruchu, by sa zase teraz rád pozrel do očí ľudí, ktorí dovolili vyplávať na jazero. „Bol to samovražedný nápad,“ dodal.
Sobotňajšia tragédia nebola prvou v Karélii, v blízkosti hraníc s Fínskom. Pamätníci spomínajú, ako v roku 1998 v rámci vtedajšieho programu Robinzonáda „prežitia“ neprežili štyria mladí ľudia. Pri zoskoku s padákom sa utopili dve dievčatá a dvaja chlapci, ktorých nečakaný silný poryv vetra odvial nad jazero Onega a zamotali sa v popruhoch. Mali len 15 až 20 rokov. Program, ktorý napokon zrušili, ako vidno z najnovšieho tragického prípadu, opäť „oživili“. Akurát ho inak pomenovali. Obsahuje však rovnaké disciplíny ako pred 18 rokmi: napríklad už spomínaný zoskok s padákom, zakladanie ohňa či výsadok jednotlivca na neobývaný ostrov iba so škatuľkou zápaliek a sekerou. „Jedinou obživou boli na ňom žaby,“ spomína jedna z pamätníčok na jednej zo sociálnych sietí.