O doterajšom prínose USA v riešení ukrajinského problému by mohla svedčiť skutočnosť, že stretnutie s Nulandovou nemali v pláne ani jeden z prezidentov – Petro Porošenko, respektíve Vladimir Putin. Kerryho námestníčka pripravovala v Kyjeve o. i. aj pôdu pre júlovú návštevu svojho šéfa, o čom nedávno po návrate z pracovnej cesty v USA informoval ukrajinský premiér Volodymyr Hrojsman.
Vo štvrtok však americkú diplomatku čaká oveľa ťažšia úloha: pokúsi sa presvedčiť Kremeľ, aby súhlasil s ďalším kolom rokovaní v tzv. normandskom formáte (Francúzsko, Nemecko, Rusko, Ukrajina). Moskva to zatiaľ odmieta.
„Nevidíme zmysel zvolávať stretnutie len kvôli ďalšej čiarke," reagoval nedávno hovorca Kremľa Dmitrij Peskov s tým, že Moskva zatiaľ nevidí zo strany Kyjeva ani pripravenosť realizovať minské dohody. Podľa viacerých pozorovateľov aj to mohlo byť predmetom stredajšej misie Nulandovej v Kyjeve.
Washingtonu ide pritom o zvolanie summitu „za každú cenu", čo by mohla najnovšie dokumentovať možná ochota USA zúčastniť sa na novom kole rozhovorov. Určité náznaky v tomto smere prinieslo najnovšie rokovanie francúzskeho kabinetu.
„Na novom summite štátov normandskej štvorky v súvislosti s vyriešením ukrajinského konfliktu by sa mohli zúčastniť aj USA," informoval v stredu, deň pred návštevou Nulandovej v Moskve, Stéphane Le Fol, oficiálny predstaviteľ francúzskeho kabinetu po rokovaní vlády s prezidentom Françoisom Hollandom. Podľa slov hovorcu sa prezident dotkol ukrajinského problému. „Podarilo sa dosiahnuť pokrok. Nie je vylúčený nový summit v tzv. normandskom formáte Francúzsko, Nemecko, Rusko, Ukrajina a USA, ktorý by sa mal uskutočniť v júli,“ vyhlásil Stéphane Le Fol.
„Normandská štvorka", ktorá sa zaoberá riešením situácie na Ukrajine, vznikla v lete 2014. Jej členovia sa stretli štyrikrát na najvyššej úrovni a na úrovni šéfov diplomacií deväťkrát. Naposledy rokovali ministri zahraničia v Berlíne 11. mája. Na summite šéf nemeckej diplomacie Frank-Walter Steinmeier musel však konštatovať, že sa nepodarilo dosiahnuť žiaden pokrok. Následne 24. mája sa uskutočnil telefonický most lídrov „štvorky", počas ktorého sa rokovalo o možnosti inšpekcie ozbrojenými pozorovateľmi OBSE v Donbase. Proti sú predovšetkým odporcovia súčasnej vlády v Kyjeve v samozvanej Doneckej a Luhanskej republike. Prezident Putin v polovici mája iba zopakoval výzvu adresovanú ukrajinskej politickej špičke na „bezodkladné zastavenie ostreľovania civilných objektov v Donbase", ktoré napriek prímeriu pokračuje s prestávkami dodnes. Kyjev a povstalci sa vzájomne obviňujú z porušovania prímeria. Kyjevský politológ v tejto súvislosti však pripomína, že „viac civilistov zomiera v Donecku a Luhansku a nie na druhej strane".
Podľa Johna Francisa Teffta, veľvyslanca USA v Rusku, cesta k zlepšeniu americko-ruských vzťahov vedie cez plnenie záväzkov z Minska.
„Po nástupe do funkcie nového prezidenta USA sa zlepšia americko-ruské vzťahy. Všetko závisí od dohody štvorky o Ukrajine," cituje agentúra RIA Novosti diplomata počas terajšej návštevy v Irkutsku. Podľa neho to je aj cieľom návštevy Nulandovej v Moskve. Nezabudol však dodať, že „za 45 rokov v diplomatických službách som sa naučil vyhýbať akýmkoľvek predpovediam".