„Zmena orientácie na vedúcich pozíciách sa už do istej miery deje. Zdá sa mi, že Biely dom čoraz viac začína vnímať Berlín ako rovnocenného partnera pri riešení problémov, ktoré dnes testujú pevnosť transatlantického partnerstva,“ povedala pre Euronews Conleyová. V tejto súvislosti si položila otázky ako napríklad, „ako sa vyrovnať s Ruskom a s hospodárskou krízou“.
„Ide o problematiku, ktorá determinovala vplyv vzťahu medzi Britániou a USA. Opomenúť však nemožno ani skutočnosť, že osobitný vzťah oboch partnerov je postavený na veľmi silnom ekonomickom základe, na vojenskej spolupráci a výmene spravodajských informácií,“ pripomenula Conleyová. Zároveň priznala, že „v posledných rokoch tento vzťah stratil lesk“. Jedným z problémov, ktorý poznamenal vzťah Britov k Američanom, nazývajú viacerí pozorovatelia chýbajúci dôvod, prečo sa USA zasadzovali za zotrvanie Británie v únii.
„Nepovedali napríklad, či bude v takom prípade Londýn silnejší. Bol to nevyargumentovaný postoj a ako taký ho väčšina Britov aj chápala,“ povedal pre Pravdu český politológ Krejčí. Podľa neho z amerického pohľadu to bola vlastne stávka na prestíž, ktorá sa opierala o upadajúcu slávu odchádzajúceho amerického prezidenta Baracka Obamu. „A to je veľmi málo. Takto sa to nesmie robiť, ak chcel Washington, aby vyhrali odporcovia brexitu,“ dodal Krejčí. Navyše, ako predpovedal, „výsledok plebiscitu bude mať teraz dosah na oboch kandidátov na post amerického prezidenta – Donalda Trumpa a Hillary Clintonovú“. Podľa Krejčího, ktorý dobre pozná americké politické reálie, sa obaja politici budú musieť zamyslieť nad tým, čo to znamená pre budúcnosť americkej zahraničnej politiky. „Nie je pritom zatiaľ jasné, či to nevyhodnotia aj ako novú príležitosť v zápase o Biely dom,“ dodal český politológ. Na otázku ohľadne špekulácií, podľa ktorých USA sa teraz budú usilovať „riadiť“ Európu nielen cez Berlín, ale hlavne cez NATO, pripomenul: „Američania to napokon robia dávno. Ak sa pozriete na šachovnicu Zbigniewa Brzezinského, tak vidíte, že ešte na konci minulého storočia kládol Washington dôraz na alianciu pri tvorbe svojej zahraničnej politiky v Európe.“
Je o tom presvedčený aj ruský politológ Fiodor Lukianov. „Jedným z výsledkov brexitu je posilnenie NATO ako základnej obruče zvierajúcej Európu. Napokon sa tak deje úmerne rastu napätia v rámci únie. Odchod Británie z nej je iba doplňujúcim stimulom,“ cituje portál Lenta politológa. Podľa neho takýto scenár nesľubuje nič dobré. „Mimochodom, nebude to znamenať oslabenie, ale posilnenie amerického vplyvu,“ dodal Lukianov.
Čo si myslí o oficiálne prezentovanej „úprimnosti“ vzťahu USA k Veľkej Británii, povedal otvorene bývalý starosta Londýna a tvrdý stúpenec brexitu Boris Johnson. Konkrétne už dávnejšie reagoval na článok prezidenta Obamu, v ktorom americký líder presvedčoval Britov, aby zostali v únii, čo stúpenci brexitu považovali za „zasahovanie do vnútorných vecí“ monarchie. Johnson charakterizoval Obamu ako „nekonzistentného“ a „úplne pokryteckého“. „(EÚ) je úplne nedemokratická. A napriek tomu, že obdivujem USA a rešpektujem prezidenta, myslím si, že (prezident) musí priznať, že jeho krajina by sa nikdy nechcela zapliesť do niečoho podobného,“ napísal líder kampane za odchod Britov z únie v komentári pre denník Sun. „Prečo si teda (Američania) myslia, že čosi také je dobré pre nás?“ dodal Johnson.
Zároveň si položil otázku: „Ako môžeme mať "vplyv“ v Európskej komisii, ak iba 3,6 percenta jeho personálu pochádza z tejto krajiny? Dokážete si predstaviť, že by USA zverili rokovanie o svojich obchodných dohodách inštitúcii, v ktorej bude iba 3,6 percenta Američanov? Je to na smiech," vystrelil od pása Johnson. A u väčšiny britských voličov aj toto zabralo.