Aj po útokoch na letisko v Bruseli v marci sa posilňovali bezpečné opatrenia. Masaker v Istanbule však ukazuje, že teroristi sa ich snažia pomerne sofistikovane prekonať. Vidieť, že sa vedia pomerne rýchlo prispôsobiť. Ako sa dá na to reagovať?
Letiská sú terčom teroristov už dlho. Môžeme sa vrátiť do 70. rokov minulého storočia. Palestínski teroristi sa snažili unášať lietadlá. Keď v tom neuspeli, útočili aj priamo na letiská, niekedy sa dokonca snažili poškodiť lietadlá, ktoré boli na zemi. Takže to, čo vidíme teraz, nie je úplne nové. Od Bruselu je však jasné, že Daeš (iný názov pre teroristickú organizáciu Islamský štát, poz. red.) využíva útoky na letiská ako stratégiu.
Čo to znamená?
Teroristom ide o to, aby ovplyvnili dianie v krajinách. Útoky na letiská môžu mať závažné dôsledky Zasahujú štáty ekonomicky, majú vplyv na turizmus. A majú aj medzinárodné dôsledky. Letecká doprava je globálna. Krajiny sa snažia zabrániť takýmto útokom sériou bezpečnostných opatrení. Bruselské letisko však bolo po samovražedných atentátoch uzavreté viac ako týždeň. V Istanbule to ide rýchlejšie, ale asi aj preto, že škody nie sú také veľké ako v Belgicku. Útoky proti letiskám sú vážnou hrozbou, nie sú to izolované incidenty. Okrem toho netreba zabudnúť, že za posledných päť až šesť rokov istanbulským letiskom prešlo množstvo radikálov smerujúcich do Sýrie a Iraku. Je jasné, že veľa ľudí tento priestor veľmi dobre pozná, vrátane členov teroristických buniek, ktoré sú v Turecku aktívne.
Keď hovoríte, že za útokmi na letiská je stratégia, čo sa s nimi dá urobiť?
Má to niekoľko rovín. Prvou je jednoducho zabrániť teroristom, aby sa na letisko dostali. Moje skúsenosti sú také, že vo väčšine prípadov je slabo chránená periféria letiska. Problém je v tom, čo robiť s ľuďmi, ktorí už vstupujú na letisko, ale ešte nie sú priamo napríklad v odletovej hale. Ako nastaviť bezpečnostný okruh tak, aby fungoval. Je potrebné v tomto vytvoriť akúsi bezpečnostnú a obrannú doktrínu. Ďalším stupňom je zapojenie tajných služieb. Štáty musia posilniť svoje schopnosti, ako preniknúť do teroristických organizácií. Z medzinárodného hľadiska je tiež potrebná spolupráca.
Bude sa IS, ale aj ďalšie skupiny, ďalej sústreďovať na podobné útoky ako v Istanbule?
Už do toho môžeme započítať zničenie ruského lietadla na Sinajskom polostrove v októbri 2015. V tomto prípade sa teroristom podarilo pravdepodobne využiť nedokonalé bezpečnostné opatrenia na letisku. Nedá sa vylúčiť, že podobne to bolo aj s strojom spoločnosti EgyptAir, ktorý sa máji zrútil do Stredozemného mora. Nevieme to presne, ale je možné, že to bol terorizmus. Pre organizácie ako IS je výhodné zasiahnuť mäkké ciele. Aj po útoku na bruselské letisko sa ukázalo, že na ňom pracovali aj ľudia s kontaktmi na radikálov.
Ako sme úspešní či neúspešní v boji s IS?
Vidím veľa problémom, ktoré sme začali riešiť neskoro. Pozrite sa, ako sa zanedbávala otázka radikálov, ktorí odchádzali z krajín ako Francúzsko. Paríž to začal riešiť až po útokoch v januári 2015. V tom čase sa však už 30 až 40 percent z tých, čo bojovali za radikálov, stihlo vrátiť do Európy. Preto sa dá povedať, že počet teroristov môže rásť zo dna na deň. Nie sme na to dostatočne pripravení. A potom sú tu slabé miesta. Teroristická hrozba pre krajinu ako Slovensko je určite nižšia ako napríklad pre Nemecko či Taliansko. Radikáli sa však môžu snažiť využiť menej prísne pravidlá na letiskách v niektorých krajinách. Povedzme aj na Slovensku. Nemáme totiž spoločné bezpečnostné štandardy. A teroristom stačí jediné. Nájsť slabé miesto a využiť ho.