Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg po zasadnutí hláv štátov a premiérov krajín NATO povedal, že alianční lídri sľúbili posilniť svoju kyberobranu.
O nutnosti posilniť obranu kybernetického priestoru sa hovorí už dlhší čas. Podľa niektorých správ predovšetkým východné členské krajiny NATO už v minulosti čelili útokom na svoje siete alebo webové stránky, z ktorých podozrievali Rusko.
Podľa odborníkov bude virtuálny priestor v budúcnosti nadobúdať čoraz viac na dôležitosti. Väčšina moderných systémov – od evidencie pacientov v nemocnici až po riadenie dopravy – je spravovaná cez počítače. Schopní hackeri tak môžu napáchať rozsiahle škody a spôsobiť chaos v napadnutej krajine. Pritom ani neopustí miestnosť s počítačom.
Stoltenberg na tlačovej konferencii povedal, že lídri NATO sľúbili zosilniť vo svojich krajinách kybernetickú obranu a zároveň uznali kybernetický priestor za novú „operačnú doménu“." Znamená to lepšiu ochranu našich počítačových sietí a našich misií a operácií, s väčším zameraním na kybernetický tréning a plánovanie," povedal Stoltenberg.
Protiraketová obrana v Európe bude pod velením NATO
Summit NATO ohlásil základnú operačnú schopnosť systému protiraketovej obrany, informoval po piatkovom rokovaní šéfov štátov a vlád členských krajín aliancie jej generálny tajomník Jens Stoltenberg.
Znamená to podľa neho, že americké lode v Španielsku, radar v Turecku a antiraketový systém v Rumunsku sú teraz schopné spolupracovať pod aliančným velením a kontrolou.
„Dôležité je, že systém, ktorý budujeme, je úplne obranný,“ zdôraznil Stoltenberg. Jeho cieľom je ochrana proti hrozbám prichádzajúcim zvonku „euroatlantickej oblasti“.
Systém nie je hrozbou pre ruské strategické jadrové zbrane a ich odstrašujúce schopnosti, poznamenal generálny tajomník NATO. Projekt protiraketovej obrany vyvoláva opakovanú kritiku zo strany Ruska.
Na summite NATO schválili nasadenie štyroch práporov v Poľsku a Pobaltí
Lídri členských krajín Severoatlantickej aliancie – v prvý deň summitu vo Varšave – odsúhlasili plán na nasadenie štyroch práporov v Estónsku, Lotyšsku, Litve a Poľsku. Oznámil to generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, ktorého citovala agentúra DPA.
Podľa Stoltenberga pôjde o početné jednotky, ktoré budú tvoriť vojaci z viacerých krajín. S ich nasadením v Poľsku a Pobaltí sa počíta od budúceho roku na rotačnej báze.
„(Tieto jednotky) názorne ukazujú silu transatlantického spojenectva a dávajú najavo, že útok na jedného spojenca sa bude považovať útok na celú alianciu,“ zdôraznil Stoltenberg.
Práporu, ktorý má byť nasadený v Lotyšsku, bude veliť Kanada. V Litve bude veliacou krajinou Nemecko, ktoré tam podľa hovorcu litovského ministerstva zahraničných vecí pošle asi 500 vojakov, v Estónsku Británia a v Poľsku Spojené štáty.
Stoltenberg: NATO si neželá novú studenú vojnu, tá je históriou
Vrcholná schôdzka NATO vo Varšave opäť potvrdzuje, že Európa a Severná Amerika spoločne chránia všetky spojenecké krajiny proti možným hrozbám. Pred popoludňajším začatím aliančného summitu to v piatok povedal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Zároveň poznamenal, že NATO nevyhľadáva konfrontáciu a nepraje si novú studenú vojnu.
„Varšavský summit je medzníkom. Stretávame sa v čase, ktorý je rozhodujúci pre našu spoločnú obranu,“ povedal Stoltenberg. NATO podľa neho vyšle jasnú správu, že je pripravené brániť všetkých spojencov. Za hlavné témy summitu označil odstrašenie, obranu a zabezpečenie stability pre susedné krajiny.
Varšavský summit by mal podľa očakávaní schváliť vyslanie štyroch mnohonárodných práporov do Pobaltia a Poľska. Tieto kroky by mali odradiť Rusko od prípadného útoku na východných členov aliancie a pred podobným scenárom, ktorý Moskva v minulých rokoch zvolila na Kryme a východnej Ukrajine. „Vyšlú jasnú správu, že útok na jedného spojenca je útokom na celú alianciu,“ povedal generálny tajomník NATO.
Aliancia podľa neho zvýši aj svoju prítomnosť na juhovýchode. „NATO nehľadá konfrontáciu, nechceme novú studenú vojnu. Studená vojna je históriou a históriou by mala zostať. Ale musíme byť tiež schopní v novom bezpečnostnom prostredí brániť a chrániť všetkých našich členov,“ podotkol Stoltenberg. Podľa Stoltenberga je cieľom NATO vo vzťahoch s Ruskom kombinovať silnú obranu s dialógom.
Ďalšími témami summitu, na ktorý sa zišli stovky delegátov, bude zabezpečenie stability susedných krajín. „Pretože keď sú naši susedia stabilní, sme v bezpečí,“ poznamenal. NATO preto podľa neho zintenzívni podporu koalície bojujúcej proti takzvanému Islamskému štátu.
Očakáva, že aliancia poskytne lietadlá AWACS, rozhodne o cvičení irackých dôstojníkov a zintenzívni svoju prítomnosť v Stredozemnom mori. Ďalšími témami summitu bude ďalšie pôsobenie aliancie v Afganistane alebo situácia na Ukrajine.
Predstavitelia NATO a EÚ podpísali dohodu o užšej spolupráci
Predstavitelia NATO a Európskej únie podpísali vo Varšave dohodu o prehĺbení vzájomnej spolupráce. Tesnejšie väzby by obe inštitúcie mohli nadviazať v oblastiach kybernetickej bezpečnosti, hybridných hrozieb alebo pri námornej spolupráci.
Dokument svojimi podpismi potvrdili generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, predseda Európskej rady Donald Tusk a predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. Dohoda podpísali pred popoludňajším začiatkom summitu NATO.
Niektorí predstavitelia aliancie sa v minulosti sťažovali, že v niektorých oblastiach spolupráca medzi úniou a alianciou viazne. Tesnejšie styky budú teraz podľa nich ešte dôležitejšie aj kvôli chystanému odchodu Británie z Európskej únie.
Stoltenberg povedal, že deklarácia medzi EÚ a NATO je dôležitá pre posilnenie vzájomnej spolupráce. Tú označil za dôležitú s ohľadom na vyvíjajúce sa „výzvy súčasnosti“. „Hľadáme preto, ako môžeme prehĺbiť väzby s EÚ v oblastiach, ako sú hybridné hrozby či kybernetické útoky a tiež v námornej spolupráci,“ poznamenal.
Podľa Junkera silnejšie NATO znamená silnejšiu Európsku úniu a naopak. Tusk podotkol, že únia nemá inú alternatívu ako spolupracovať s alianciou.
Rusko vo vzťahu k NATO verí vo víťazstvo zdravého rozumu
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v Moskve vyhlásil, že Rusko je otvorené dialógu s NATO, najmä v boji proti reálnej hrozbe, ktorou je terorizmus. Informovala o tom agentúra AP.
Peskov podľa agentúry TASS dodal, že v Moskve veľmi pozorne sledujú dianie na prebiehajúcom summite NATO vo Varšave. „Samozrejme, radi by sme verili, že v záujme vyhnutia sa konfrontácii zvíťazí zdravý rozum a politická vôľa,“ uviedol Peskov.
Informoval, že Moskva s „veľkou ľútosťou“ zaznamenala slová poľského prezidenta Andrzeja Dudu o nutnosti rozširovať vojenský potenciál NATO.
Na druhej strane Moskva podľa Peskova víta racionálne prístupy, aký zaznamenala aj vo vyhlásení šéfa aliancie Jensa Stoltenberga, keď zdôraznil nutnosť udržiavania kontaktov s Ruskom a hovoril aj o neexistencii bezprostrednej hrozby zo strany Ruska.
Peskov vyhlásil, že Moskva „bola a je otvorená dialógu a je zainteresovaná na spolupráci, ale len na vzájomne výhodnej (spolupráci), ktorá berie do úvahy vzájomné záujmy“.
Podotkol, že Rusko a NATO majú spoločné mnohé oblasti na spoluprácu, ak „sa aliancii podarí vzdať absurdnej rétoriky o domnelej ruskej hrozbe“. Upozornil však, že zvyšovanie vojenského potenciálu aliancie sotva povedie k vytvoreniu „nejakej pôdy pre súčinnosť“ medzi Ruskom a NATO. Na otázku, či Rusko vníma NATO ako nepriateľa, Peskov odpovedal, že „Rusko ho (nepriateľa) nehľadá, len občas konštatuje, že ho má“.