Európska komisia prišla v stredu s druhým balíkom návrhov, ktoré by mali viesť k spoločnej azylovej politike a lepšie riadenej migrácii. Navrhuje spoločný postup tak pri presídľovaní ľudí, ktorí majú nárok na azyl, z krajín mimo únie, ako aj zladenie azylových pravidiel vo vnútri EÚ.
Program presídľovania žiadateľov o azyl z krajín mimo EÚ nie je novinkou. Už pred rokom sa štáty EÚ dohodli na presídlení celkovo 22-tisíc ľudí z utečeneckých táborov mimo EÚ počas dvoch rokov, doteraz bolo takto presídlených vyše osemtisíc ľudí najmä z Turecka, Libanonu a Jordánska, kde je najviac utečencov zo Sýrie. Európska komisia teraz navrhuje, aby si EÚ každoročne stanovila plán, koľko ľudí a z akých krajín prijme. Rozhodovali by o ňom ministri členských štátov. Každý štát by si ešte predtým určil svoj maximálny počet ľudí, ktorých je ochotný prijať, a krajiny, z ktorých by týchto ľudí prijal. Za každého prijatého utečenca by zároveň dostal finančnú podporu.
„Presné číslo bude každoročne rozhodnuté Radou, teda členskými štátmi. Samozrejme, na základe návrhu predloženého komisiou, ktorá zohľadní diskusiu so štátmi. Členské štáty sa budú môcť slobodne rozhodnúť, či sa budú chcieť zúčastniť,“ povedal pri predstavovaní návrhu komisár pre migráciu a vnútro Dimitris Avramopoulos.
Členské štáty, ktoré takto dobrovoľne prijmú utečencov, by mali dostať 10-tisíc eur za každého prijatého človeka. Financie majú ísť z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu. Výhodou spoločného postupu má byť silnejší účinok v snahe pomôcť tým, čo ochranu potrebujú, a zároveň odradiť nelegálnych migrantov od nebezpečnej cesty. Krajiny, z ktorých sa majú utečenci presídliť, by sa stanovovali podľa istých kritérií, ako je počet utečencov v štáte, ale napríklad aj to, ako spolupracuje s EÚ v oblasti nelegálnej migrácie, readmisie a návratov.
Slovensko podobným spôsobom prijalo vlani z Iraku 149 sýrskych utečencov. Koľko utečencov a z akých krajín by bolo ochotné prijať napríklad na budúci rok, nie je zatiaľ známe. Podobne aj to, kedy Slovensko, ktoré tento polrok predsedá Rade EÚ, otvorí diskusiu o novom návrhu komisie. „Pracujeme na stanovisku,“ uviedol pre Pravdu tlačový odbor ministerstva vnútra.
Európska komisia navrhla aj zladenie azylových procedúr. Posudzovanie žiadostí o azyl je totiž v niektorých krajinách prísnejšie ako v iných, čo je zároveň aj dôvodom, prečo mnohí žiadatelia o azyl smerujú radšej tam, kde sú ich šance na získanie azylu väčšie. Podľa návrhu komisie by sa celý proces posudzovania žiadostí mal skrátiť. Pri zjavne neopodstatnených žiadostiach by mal trvať najviac dva mesiace, v bežných prípadoch by rozhodnutie malo padnúť do šiestich mesiacov. Zároveň sa má skrátiť lehota na podanie odvolania a čas, do ktorého o odvolaní treba rozhodnúť.
Pripravujú sa tiež opatrenia na odradenie migrantov od zneužívania azylového systému. Za jeho zneužívanie, nespoluprácu či odchod do inej krajiny majú byť pre nich zavedené povinné postihy, ktoré budú zahŕňať aj odmietnutie žiadosti ako zjavne neopodstatnenej. Komisia chce tiež vytvoriť také podmienky, aby sa žiadatelia o azyl nesnažili dostať do iných krajín EÚ ako tej, kde o azyl požiadali, a tiež aby neboli motivovaní sa skrývať. Štátom napríklad umožní určiť im miesto pobytu a povinnosť pravidelne sa hlásiť. Tí, čo získali medzinárodnú ochranu, dostanú možnosť už po šiestich mesiacoch pracovať.
„Zmeny vytvoria skutočne spoločnú azylovú procedúru. Zároveň stanovujeme jasné povinnosti pre žiadateľov o azyl, aby sme zabránili zneužívaniu procedúr,“ povedal komisár Avramopoulos. Slovensko je v otázke spoločnej azylovej politiky skeptické. Reuters sa v tejto súvislosti odvoláva na Bernarda Priecela, riaditeľa Migračného úradu, podľa ktorého o skutočnom zdieľaní záťaže sa dá hovoriť až vtedy, keď bude kvalita života vo všetkých štátoch EÚ rovnaká. Inak budú mať migranti vždy snahu odísť do inej členskej krajiny. „Ako ich môžete prinútiť, aby zostali?“ citovala Priecela agentúra Reuters.