„Pokračuje výmena informácií, ale žiaľ ešte sme nezačali s realizáciou priamej spolupráce v záujme zvýšenia efektivity v boji proti terorizmu,“ cituje agentúra RIA Novosti hovorcu Kremľa s tým, že obe strany pokračujú v kontaktoch, ktoré sú dostatočne konštruktívne, dostatočne otvorené a detailné". Preložené z diplomatickej do normálnej reči Kerry do Moskvy prišiel a aj odíde. Čo však ďalej? Sotva na tom čosi zmení konštatovanie amerického hosťa po nočnom trojhodinovom maratóne s prezidentom Putinom v noci na piatok, podľa ktorého „bez jasných a skorých krokov nemôžu diplomatické snahy o riešenie sýrskeho konfliktu pokračovať večne“. Tým skôr, že podľa Kremľa Kerry s Putinom ani priamo nediskutovali o vojenskej spolupráci medzi Moskvou a Washingtonom v Sýrii. Ako želanie tak vyznel titulok vo štvrtkovom vydaní denníka The New York Times, ktorý predpovedal: "John Kerry sa stretne s Vladimirom Putinom, aby spoločne posúdili nový akčný plán v Sýrii.“ Pravdou, aspoň do piatkového večera, bola tak iba jeho prvá časť.
Lavrov s Kerrym sa v piatok celý čas usilovali o nejaký pokrok. Do prestávky, ktorú si diplomati vybrali v podvečer, aby mohli položiť vence k veľvyslanectvu Francúzka na počesť obetí tragédie v Nice, dohoda stále neexistovala.
„Obyčajne ak pricestuje do Moskvy John Kerry, tak to nie je nikdy jednoduchá vec. Platí to aj dnes,“ cituje hovorkyňu ruského ministerstva zahraničia Mariu Zacharovovú agentúra RIA Novosti po piatkovom sedemhodinovom maratóne rozhovorov tandemu Lavrov – Kerry.
Podľa médií Washington sa usiluje presvedčiť Moskvu, aby uplatnila svoj vplyv na sýrskeho lídra Bašára Asada, aby zastavil útoky na tzv. umiernených povstalcov podporovaných USA, ukončil nálety na civilné oblasti a umožnil dodávky humanitárnej pomoci obkľúčeným miestam. Američania recipročne ponúkli výraznejšiu vojenskú spoluprácu v boji proti teroristom z Islamského štátu (IŠ) a proti ďalším radikálnym skupinám. O Rusmi požadovanej výmene spravodajských informácií, týkajúcich sa dislokácie „umiernených“, však Washington nechce ani počuť. A tak si Moskva musí zatiaľ poradiť sama, ako v prípade pokračujúceho efektívneho bombardovania strategických objektov teroristov uprostred púšte bombardérmi dislokovanými na ruskom území. V prípade Asada Moskva opakuje, že výhradne nepodporuje sýrskeho lídra, ale je „proti tomu, aby hlavy štátov padali cestou prevratu inšpirovaného Západom“.
„Je nepochopiteľné, prečo si šéf diplomacie USA myslel, že môže získať podporou Rusov v otázke riešenia úloh americkej administrácie v Sýrii,“ cituje BBC v prehľade britskej tlače vyjadrenie jedného z predstaviteľov americkej rozviedky. Podľa neho Kerry „jednoducho ignoruje skutočnosť, že Rusko a jeho sýrski spojenci nerobia rozdiel medzi bombardovaním IŠ a zabíjaním príslušníkov umiernenej opozície, ktorej sme čiastočne pomáhali“.
Optimizmom neprekypuje ani ruský politológ Anatolij Adamišin z Asociácie euroatlantickej spolupráce, citovaný agentúrou TASS. „Budeme si musieť zvyknúť na to, že zhoršenie rusko-amerických vzťahov je vážne a nadlho,“ tvrdí Rus s tým, že napriek tomu „musíme hľadať a nachádzať aspekty, ktoré nám umožnia dohodnúť sa“.
Skorý pozitívny obrat neočakáva ani Sergej Rogov z Inštitútu USA a Kanady. „Napriek tomu vzťahy je možné stabilizovať pomocou čiastočných vzájomných kompromisov. Tak, aby nevzniklo ešte ďalšie zostrenie situácie. Riešiť spoločné úlohy však už budeme musieť s novou americkou administráciou,“ dodáva odborník práve na vzťahy s USA.