Rozhodnutie natiahnuť stav, v ktorom má polícia väčšie právomoci, až do 26. januára, je ústupkom opozícii. Hollande, ktorý čelí čoraz väčšej kritike za zlyhanie bezpečnostných opatrení, pôvodne navrhoval trojmesačné predĺženie. Búrlivá debata v Národnom zhromaždení trvala do neskorej noci, návrh bol napokon v stredu nadránom drvivou väčšinou schválený. Schválil ho aj Senát.
Debatu v parlamente sprevádzala napätá výmena názorov, pri ktorej pravicová opozícia obviňovala vládu zo zlyhania v boji proti terorizmu. „Dávno hovoríme – niet slobody pre nepriateľov republiky,“ opakoval zástupca republikánov Laurent Wauquiez, ktorý žiadal prísnejšie pravidlá pre ľudí podozrivých z radikalizácie. Premiér Manuel Valls mu, naopak, pripomínal princípy republiky, teda aj právneho štátu a zásadu prezumpcie neviny. „Kým je vo Francúzsku táto vláda, zadržiavanie podozrivých na neurčito nebude,“ vyhlásil po hlasovaní.
Samotný premiér však priznal, že krajina sa musí pripraviť na ďalšie útoky a musí sa naučiť žiť s hrozbou terorizmu. „Musíme zostať jednotní, pretože musíme byť silní voči tejto hrozbe,“ zdôrazňoval Valls, ktorého ľudia v Nice v pondelok vypískali. Odmieta však populizmus a politických súperov obvinil zo zneužívania situácie.
Na to, ako reagovať na hrozbu terorizmu, majú francúzski politici rozdielne názory. Kým prezident a premiér volajú po jednote, exprezident Nicolas Sarkozy, ktorý sa na jar opäť chce uchádzať o prezidentský úrad, žiada prísne opatrenia voči ľuďom podozrivým z radikalizácie ako elektronické náramky, domáce väzenie alebo zadržiavanie v detenčnom centre.
Republikánsky poslanec Frédéric Lefebvre medzitým vyvolal polemiku tým, že žiadal už nie výnimočný stav, ale vyhlásenie stavu obliehania. Neskôr spresnil, že by sa nemusel uplatňovať na celé územie. Stav obliehania je vyšší stupeň výnimočného stavu, ktorý prenáša časť právomocí z civilných zložiek na vojenské a o bezpečnosť sa stará armáda. Podľa denníka Le Figaro takéto opatrenie vo Francúzsku nebolo od druhej svetovej vojny. Denník zároveň pripomenul, že Hollande sa už pokúšal o novelu ústavy, keď chcel presadiť možnosť vyhlásenia „stavu krízy“, v parlamente však neuspel.
Kým opozícia je nespokojná aj s terajšími opatreniami, časť ľavice zas tvrdí, že môžu mať opačný ako zamýšľaný efekt. Výnimočný stav umožňuje polícii robiť domové prehliadky a zadržať ľudí bez predchádzajúceho súhlasu súdu. Zároveň má väčšie právomoci pri sledovaní internetovej a telefonickej komunikácie. V konečnom dôsledku to môže viesť ešte k väčšiemu odcudzeniu sa ľudí, ktorí majú pôvod v krajinách severnej Afriky a budú medzi podozrievanými alebo podozrivými.
Navyše masaker v Nice sa stal v čase, keď platil výnimočný stav, a predsa mu bezpečnostné zložky nedokázali zabrániť. V tomto prípade však viacerí podozrievajú štát z nedbanlivosti. Christian Estrosi, šéf regionálnej samosprávy, pod ktorú patrí Nice, opäť žiada vyšetrenie toho, ako vôbec mohlo dôjsť k vyčíňaniu Mohameda Lahouaieja Bouhlela, ktorý kamiónom zrážal ľudí na promenáde.
Kde boli betónové zátarasy a polícia? Ako mohol vyjsť s nákladiakom na promenádu? V regionálnych novinách Nice-Matin okrem iného upozornil aj na to, že premiér a minister vnútra poskytli rozdielne údaje o počtoch rozmiestnených policajtov v Nice v čase útoku, kým Valls hovoril o 185, minister vnútra Bernard Cazeneuve len o 64. V Nice bolo na promenáde v osudnú noc približne 30-tisíc ľudí, ktorí sa šli pozrieť na ohňostroj.
Minister vnútra pre Le Monde odmietol, že by mal v úmysle odstúpiť. Aj keď sa prijmú akékoľvek opatrenia, riziko podľa neho nie je nikdy nulové.
Pri masakre v Nice, treťom útoku vo Francúzsku za 18 mesiacov, zomrelo 84 ľudí, z nich bola takmer polovica cudzincov. Vyše 300 ľudí bolo po vyčíňaní zranených. Podľa úradov ešte 15 ľudí bolo v stredu v kritickom stave. K útoku sa síce prihlásila teroristická organizácia Islamský štát, ktorý označil páchateľa za svojho bojovníka, zatiaľ sa však stále nenašli jasné dôkazy o tom, že by s nimi bol naozaj v kontakte.
Profesor Bill Durodié z Univerzity v Bathe upozorňuje, že takýto útok nie je ojedinelý. „Je dlhý a tragický zoznam podobných udalostí z uplynulých pár rokov. Všetci vieme, že pre bezpečnostné zložky je nemožné zaručiť bezpečnosť ľudí na každom mieste a v každom čase,“ uviedol pre Pravdu po masakre v Nice. Zároveň upozornil, že sa nemožno sústrediť len na bezpečnostné opatrenia, ale aj na sociálne problémy.
„Príliš veľa nespokojných ľudí v spoločnosti sa oddáva nebezpečným fantáziám, autority sa však zdráhajú spochybňovať ich názory pre obavu z obvinenia z rasizmu alebo imperializmu,“ uviedol Durodié. Okrem iného upozornil aj na to, že i učitelia v školách neotvárajú zložité témy v histórii z obavy, že sa dopustia priestupku.
Osamelí vlci a duševná porucha
Nemecko by sa malo pripraviť na ďalšie útoky zo strany malých skupín a radikalizovaných „osamelých vlkov“, varoval nemecký minister vnútra Thomas de Maiziere po útoku 17-ročného muža, ktorý vo vlaku v bavorskom Würzburgu zranil piatich ľudí. Útočník sa na videu hlásil k teroristom z Islamského štátu, podľa ministra vnútra však dôkazy o tom, že by plnil ich príkazy, nie sú.
Spojenie medzi teroristickou skupinou a nedávnymi útokmi v Európe a USA je aj podľa Europolu slabé. Takéto činy osamelých vlkov môžu podľa osobitnej správy Europolu o útokoch v Orlande na Floride, vo francúzskom Nice a v nemeckom Würzburgu súvisieť s duševnou chorobou. Asi 35 percent ľudí, ktorí v rokoch 2000 – 2015 útočili ako osamelí vlci, trpelo podľa Europolu nejakou formou duševnej poruchy. To naznačuje, že títo ľudia by boli zločiny zrejme aj tak spáchali, ale spojili ich s teroristickými skupinami, aby nadobudli väčší význam.
Obavy z „osamelých vlkov“ majú aj v iných krajinách. Belgická polícia včera v centre Bruselu obkľúčila muža, ktorý sa správal podozrivo, bol oblečený v zimnom kabáte, z ktorého trčali drôty, pričom v Bruseli bolo 30 stupňov Celzia. Polícia podvečer oznámila, že podozrivého má pod kontrolou.