Gréci sa boja nových migrantov z Turecka

Ešte to nie je žiadna dráma, ale Atény sa nechcú dať zaskočiť. Denne sa do Grécka z Anatólie preplaví priemerne 47 utečencov. Oproti stavu spred marca tohto roku, keď Európska únia uzavrela dohodu s Ankarou o vracaní ilegálnych migrantov, je to len nepatrný zlomok. Vtedy ich na egejské ostrovy od tureckých brehov dorazilo za 24 hodín priemerne 1 740. Atény zatiaľ nezaznamenali nič, čo by nasvedčovalo nedodržiavaniu spomínanej dohody zo strany Turecka, potvrdil v stredu pre televíznu stanicu Skai hovorca gréckeho štábu pre migračnú krízu Jorgos Kyritsis. "Boli by sme však naivní, ak by sme nemali obavy," dodal.

04.08.2016 09:41
Greece Migrants Foto:
Dieťa pozerá cez plot utečeneckého tábora neďaleko Solúna. Grécko žiada od Bruselu plán B pre prípad krachu dohody s Tureckom, ktorá pribrzdila migračnú vlnu cez Balkán.
debata (11)

Dôvodov na znepokojenie je viac. Hoci nenápadne, ale migrantov začína pribúdať. V utorok len na ostrove Lesbos prichýlili vyše šesťdesiat nových prichádzajúcich. V pondelok ich na Lesbose a Chiose dohromady pribudlo až deväťdesiat. Viac ako rastúca bilancia však Grékov znepokojuje silnejúce napätie medzi Ankarou a Bruselom. Šéf tureckej diplomacie Mevlüt Cavusoglu v rozhovore pre denník Frankfurter Allgemeine Zeitung tento týždeň varoval, že Ankara nemôže zaručiť ďalšie plnenie marcovej dohody s EÚ o migrantoch, ak druhá strana neumožní tureckým občanom cestovanie bez víz najneskôr do októbra. Európska komisia reagovala upozornením, že hrozbami sa nenechá ovplyvniť a naďalej trvá na splnení stanovených 72 bodov, ktorými podmienila zrušenie víz pre Turkov.

Nervozitu však cítiť aj v Bruseli. Šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker pre rakúsky denník Kurier pripustil, že dohoda môže skrachovať, riziko je veľké a doterajší úspech krehký. Keď sa dohoda zosype, „potom možno očakávať, že utečenci znova budú stáť v bránach Európy“, predpovedal.

Oficiálne však Európska komisia zachováva chladnokrvný postoj. V stredu dôrazne odmietla volanie po vypracovaní krízového plánu, ako riešiť opätovný vzostup nelegálnej migrácie v prípade, že Turecko vypovie marcovú dohodu. Brusel tak reagoval na článok v stredajšom vydaní nemeckého denníka Bild, kde grécky minister pre migráciu Ioannis Muzalas v súvislosti s migračnou krízou a vývojom v Turecku požaduje vypracovanie „plánu B“.

Brusel sa naďalej pridŕža „plánu A, a ten spočíva v tom, že dohoda EÚ-Turecko bude dovedená k úspechu“, vyhlásila hovorkyňa Európskej komisie. Dohoda s Tureckom je podľa nej navyše iba jednou zo súčastí európskej odpovede na migračnú krízu. K tej rovnako patria i prerozdeľovanie migrantov medzi členskými štátmi EÚ, finančná pomoc, projekt európskej pohraničnej a pobrežnej stráže a mnohé ďalšie opatrenia, dodala.

Grécky minister pre migráciu však zastáva názor, že únia sa musí zamýšľať aj nad možnosťou, že Turecko znova otvorí svoje hranice pre migrantov. „Sme veľmi znepokojení. V každom prípade potrebujeme nejaký plán B,“ povedal Muzalas pre Bild.

Na základe dohody medzi EÚ a Tureckom je možné vracať migrantov, ktorí sa nelegálne doplavili na grécke ostrovy z tureckého územia. Za každého vráteného Sýrčana môže Turecko legálne poslať do EÚ iného utečenca zo Sýrie. Spolu s odstrašujúcim účinkom perspektívy, že migranti sa znova ocitnú tam, odkiaľ sa pokúsili uniknúť do Európy, sa podľa tureckého ministra prejavuje aj efekt „veľmi závažných opatrení“, ktoré jeho krajina zaviedla napríklad v boji proti pašerákom ľudí. "Ale to všetko záleží na zrušení vízovej povinnosti pre našich občanov, ktoré je tiež zahrnuté do tejto dohody,“ dodal Cavusoglu.

Úľavu na balkánskej trase priniesli aj prísne protiimigračné opatrenia viacerých štátov. Samotnému Grécku to však nepomohlo. Naopak. Na jeho území ešte pred uzavretím dohody EÚ s Tureckom uviazlo 57-tisíc migrantov, ktorí pre prekážky na macedónskych, maďarských, chorvátskych, slovinských a rakúskych hraniciach strácajú možnosť putovať ďalej smerom k cieľovým krajinám a dlhé mesiace čakajú v Grécku na vybavenie azylovej procedúry. K tomu ešte treba prirátať vyše sedemtisíc migrantov, ktorí na svoj osud a možné vyhostenie späť do Turecka čakajú na egejských ostrovoch v preplnených registračných centrách i divokých kempoch.

Nervozita Atén je pochopiteľná aj preto, že podpora zo strany členských štátov EÚ pri riešení utečeneckej krízy ďaleko zaostáva za sľubmi. Denník Bild, odvolávajúci sa na údaje Európskej komisie, ako príklad uvádza nízky počet vyslaných expertov. Z 1 580 sľúbených úradníkov pohraničnej agentúry Frontex dorazilo do Grécka zatiaľ iba 66. Z požadovaných 60 odborníkov na repatriáciu utečencov prišli iba dvaja, zo 475 sľúbených expertov na azylové otázky je k dispozícii 92 a zo 400 tlmočníkov 61. Najhoršia situácia je v oblasti právnikov, keď z prisľúbených 30 nie je v Grécku ani jediný.

V dôsledku tohto stavu sa azylové konanie preťahuje a Grécko tak opustila len hŕstka utečencov. Od 18. marca, keď začala platiť dohoda medzi Tureckom a EÚ, bolo z Grécka do ostatných krajín EÚ presídlených iba 849 utečencov a do Turecka bolo na základe princípu 1:1 (za každého nelegálneho utečenca, ktorý prišiel z Turecka na grécke ostrovy, by mala EÚ prijať z Turecka jedného Sýrčana) poslaných 468 osôb.

11 debata chyba
Viac na túto tému: #Grécko #balkánska trasa #dohoda EÚ-Turecko #vracanie migrantov