Existuje v súčasnosti východisko z danej situácie, keď denne režim zatýka každého, kto je čo i len podozrivý z napojenia na pučistov?
Ak by som mala citovať tých, ktorí nezradili odkaz zakladateľa svetského Turecka Mustafu Kemala Atatürka, ale dnes pre obavy z represií sú ticho a sedia pred televízormi a s úžasom sledujú, čo sa to okolo nich deje, tak jediným východiskom je vraj snajper…
Predsa len dajme zatiaľ prednosť politickému riešeniu, ktoré rozdelilo Turkov.
Existujú dve skupiny. Na jednej strane je to vládna Strana spravodlivosti a rozvoja a jej stúpenci, ktorých súčasné aktivity máme možnosť sledovať v televízii. Nevidíme však tých druhých, podľa mňa asi 50 percent národa.
Ľudí, ktorí veria opozičnej Ľudovej demokratickej strane a verili ešte pred pokusom o puč, že sa podarí upokojiť turbulentnú vnútropolitickú situáciu. Vládna Strana spravodlivosti a rozvoja má však v rukách aj dnes všetky propagandistické páky. V súčasnosti už neexistujú opozičné médiá vrátane tlačových či internetových agentúr.
Kto najviac podporuje prezidenta Recepa Erdogana a jeho vzkriesenie novoosmanskej ríše?
Jednoznačnú podporu má najmä na vidieku. Ako to bolo aj v prípade Moslimského bratstva v Egypte. Ide väčšinou o málo vzdelaných ľudí, ktorých je ľahké zmanipulovať. Za posledné roky im Erdogan dvihol sebavedomie tvrdením o ich výnimočnosti, jedinečnosti, o sile a schopnosti prekonať aj tie najťažšie prekážky.
Krédom prezidenta bolo a je vládnutie silou väčšiny. Moc, sila, násilie sú podľa neho kľúčom k renesancii Osmanskej ríše. Aj preto dnes prakticky likviduje inteligenciu. Vytvára priestor na dosadenie svojich ľudí.
Prezident sa im však za vernosť odmenil vyhlásením výnimočného stavu. Napriek tomu vidia v ňom spásu?
Je pre nich Bohom. Už aj preto, lebo je aj fyzicky odlišný – je vyšší ako priemerný Turek. A tak ho aj volajú vysoký muž – uzun boylu adam. A tisíce prezidentových stúpencov v uliciach? Je to opätovne Erdoganov ťah v duchu – ste nenahraditeľní a neprekonateľní. Teda takí, ktorí jediní môžu ochrániť obrovskú krajinu pred jej nepriateľmi v zahraničí, ktorí ju chcú zničiť.
Zároveň je to jeho zdvihnutý prst smerom k tým, čo sedia pred televízormi, aby nič proti nemu nevymýšľali. Aký je výsledok spomínanej propagandy, vidieť aj na množstve videí na sociálnych sieťach.
Na jednom z nich napríklad provládni vojaci v pokluse kričia Alah akbar, Boh je najväčší. A môj známy z mesta Bayazid, z ktorého som sa nedávno vrátila a ktoré v minulosti bolo takpovediac ideologicky čisté, mi dnes o spomínanom videu tvrdí, že je to najkrajší pokrik pre jeho uši.
Zmenilo sa niečo po neúspešnom prevrate v prípade miliónov prenasledovaných Kurdov?
Absolútne nič. Aj Kurdi sa však vo vzťahu k súčasnej situácii delia zhruba na dve skupiny. Prvú tvoria chudobní nemajetní ľudia, ktorí bojujú za skutočnú demokratickú premenu Turecka. Druhou sú bohatší Kurdi, ktorí nechcú riskovať stratu majetku. A veľmi bohatí, lebo aj takí sú, tí tancujú, ako Erdogan píska. Mám napríklad v Darsime na východe krajiny dvoch priateľov.
Jeden je majiteľom hotela. Je síce Kurd, ale volil Erdogana. Vraj kamaráti, prepáčte, ale mám pôžičky, turisti sú pre mňa spásou a verím, že Erdogan dá všetko v tomto smere do poriadku. Druhý volil opozičnú Ľudovú demokratickú stranu.
Má iba reštauráciu, ktorú držia nad vodou miestni tureckí konzumenti. Nemení to však nič na podpore Kurdskej strany pracujúcich. Či už otvorenej, ale väčšinou tichej, doma pred televízorom. Každý puč totiž priniesol Kurdom len viac utrpenia.
Ankara tvrdí, že turisti majú aj dnes stále dvere otvorené do prímorských rezortov.
Na prvý pohľad niet čo riešiť. Napokon uniformovaného policajta by ste sotva našli aj v samotnej Antalyi. Nanajvýš dopravného policajta. Ostatní totiž vymenili uniformu za civil, aby tak zahraničný turista nemal dôvod znepokojovať sa. V asi miliónovej Antalyi však na uliciach hrajú presilovku Turci.
Zahraniční návštevníci zostávajú izolovaní od tureckej reality múrmi rezortov. Výnimkou sú azda iba tí, ktorí majú v meste kúpené byty alebo domy, ako napríklad v prípade niektorých Nemcov. Na dostupných mestských plážach však niet ani nohy. Čiastočne ich zapĺňajú akurát miestni počas víkendu.
Podľa niektorých tureckých zdrojov sú však prímorské hotely plné.
Je to pravda, ale len čiastočná. Hotel síce môže byť plný, ale len preto, lebo ďalších desať v susedstve museli pre nezáujem zatvoriť a všetkých turistov sústredili do jediného. Existujú informácie, podľa ktorých je prepad turistickej návštevnosti minimálne 50-percentný.
Aké je zásobovanie obchodov?
Tovar charakterizovaný ako úzky profil neexistuje. Akurát mäsa je pomenej a je veľmi drahé. A tak sú rodiny, ktoré si ho len zriedka môžu dovoliť konzumovať. Zato ovocia a zeleniny, oveľa lacnejšie ako u nás, je čo hrdlo ráči.