Sýrsky Stalingrad volá o pomoc

Ich pokračujúci odpor by najnovšie mali pomôcť zlomiť aj ruské strategické bombardéry Tu-22M3 dislokované už niekoľko hodín na iránskej základni Hamadán a ktoré už bombardujú teroristov.

Po tom, čo sýrska armáda mesto s pomocou ruského letectva obkľúčila, žije v ňom ešte stále približne 700 000 ľudí a tí, ktorí bývajú vo východnej časti mesta, sa stali rukojemníkmi rozličných ozbrojených skupín. Ide hlavne o už spomínaný Front an-Nusrá, Jaiš al-Islam, Ahrar aš Šam, ako aj Jaiš al Fath. V ich radoch je veľa cudzincov, ktorí podľa samotných organizátorov odporu proti Damasku nemajú ani poňatie o islamskom učení a vôbec o obsahu Koránu. Podľa niektorých zdrojov uviazlo vo východnej časti Aleppa 250 000 až 300 000 civilistov a niekoľko tisíc ozbrojených odporcov prezidenta Bašára Asada.

Bitku o Aleppo (známe aj ako Halab), ktorá sa začala 7. júla, mnohí od začiatku charakterizujú ako kľúčovú bitku v sýrskej vojne. Vyplýva to z niekoľkých faktov. Mesto má symbolickú hodnotu, pretože pred konfliktom v krajine bolo jedným z najväčších a najbohatších v Sýrii. Oveľa dôležitejšia je ale jeho strategická poloha. Leží na dopravných tepnách smerujúcich do Turecka, ktoré znamenali pre teroristov v Aleppe prísun živej sily, zbraní a munície. Situácia sa ale zmenila po nedávnom vzájomne výhodnom rusko-tureckom „zakopaní vojnovej sekery“ v Petrohrade. Islamskí radikáli vlastne prišli o zásobovanie Ankarou.

„Oslobodenie mesta Aleppo by znamenalo začiatok mierového urovnania v Sýrii a začiatok dialógu medzi všetkými zúčastnenými stranami,“ je presvedčený sýrsky politický analytik Taleb Zaifa.

V každom prípade každý, kto dnes ovládne Aleppo, má blízko k celkovému víťazstvu. V prípade sýrskeho prezidenta Bašára Asada ide o plán získať kontrolu nad hlavnými centrami, ako je Damask, stredomorské pobrežie s menšinovými alavitmi, kontrolu nad najdôležitejšími pozemnými dopravnými tepnami.

Asadovi odporcovia, ktorých tvorí Islamský štát, Front an-Nusrá a stále s nimi „pomiešaní“ príslušníci tzv. umiernenej opozície, zase nechcú skončiť niekde v strategicky bezvýznamnej východosýrskej púšti. V neposlednom rade strata Aleppa a následne mesta Idlíb by pre islamských teroristov znamenala aj koniec spolupráce so stále existujúcimi zahraničnými sponzormi. Podľa niektorých politológov nemožno ani vylúčiť, že mecenáši napokon prehodnotia svoj názor, na ktorej strane barikády chcú stáť.

„Islamskí radikáli chápu, že v prípade oslobodenia Aleppa vládnymi jednotkami sa otvorí cesta na Rakku, hlavnú baštu teroristov," tvrdí v rozhovore pre denník Izvestia analytik Zaifa. Zároveň upozornil, že tzv. rijádska skupina podporovaná Saudskou Arábiou a USA, nemá záujem o politické riešenie konfliktu. Ibaže, ako v súvislosti z najnovším vývojom v Sýrii a s ňou súvisiacou aktívnou ruskou vojenskou účasťou pripomína denník The New York Times, „počasie v Sýrii dnes robí ruský prezident Putin“.

Napriek tomu Moskva v prípade mesta Aleppo robí všetko pre to, aby spojila svoje sily s Washingtonom. Navyše námestník ruského ministra obrany Michail Bogdanov vyzval na aktívnejšiu úlohu pri riešení sýrskej krízy Irán, Turecko aj Saudskú Arábiu. „Mali by si sadnúť za stôl a rokovať,“ povedal Bogdanov pred utorkovým rokovaním so zástupcami sýrskej opozície v katarskej metropole Dauhá.

„V súčasnosti sa nachádzame vo veľmi aktívnej fáze rokovaní s našimi americkými kolegami,“ citovala ruského ministra Sergeja Šojgua agentúra RIA Novosti. „Krok za krokom sa približujeme k plánu, a teraz hovorím len o Aleppe, ktorý by nám skutočne umožnil bojovať spoločne za nastolenie mieru, aby sa ľudia v tejto ťažko skúšanej krajine mohli vrátiť do svojich domovov,“ povedal ruský šéf rezortu obrany.