„Namieril na mňa samopal a dal mi na výber. Buď sa mu podvolím, alebo ma znásilní každý z mužov a potom mi strelia guľku do hlavy,“ povedala pre agentúru AP jedna z viacnásobne znásilnených žien, ktorá zažila jeden z najhorších útokov na humanitárnych pracovníkov počas občianskej vojny v Južnom Sudáne.
V ten deň niekoľko desiatok vojakov juhosudánskej armády, rozohnených víťazstvom nad opozičnými silami v hlavnom meste Jube, vtrhlo do stráženého komplexu obývaného cudzincami. Ich besnenie trvalo štyri hodiny. „Boli veľmi rozrušení, opití, pod vplyvom niečoho,“ spomínal jeden z Američanov. Keď tam vojaci našli miestneho novinára, ktorý mal na čele typické jazvy kmeňa Nuerov, z ktorého pochádza vodca rebelov Riek Machar, cudzincov prinútili, aby sa postavili do polkruhu a novinára pred ich očami zastrelili. Viacero žien znásilnili, ľudí bili, obytné časti vykrádali.
Celý ten čas, približne kilometer odtiaľ, boli jednotky OSN, ktoré nijako nezasiahli, hoci humanitárni pracovníci ich hneď po prepade prosili o pomoc cez emailové správy i sociálne siete. Agentúre AP to potvrdili viacerí svedkovia útoku. „Každý z nás kontaktoval, koho mohol. OSN, americkú ambasádu, konkrétne jednotky OSN,“ povedala žena, ktorá si neželala byť menovaná. Operačné centrum OSN podľa zdrojov AP skutočne dostalo prvé volanie o pomoc pár minút po začiatku útoku. A nasledovali ďalšie. Američan, ktorého pri prepade najskôr bili a potom ho pustili, žiadal o pomoc tri rôzne jednotky síl OSN. „Odmietli ísť. Etiópčania, Číňania, Nepálci. Všetci odmietli ísť,“ dodal trpko.
Peklo nakoniec ukončili juhosudánske bezpečnostné sily a súkromná bezpečnostná firma. Na otázku, prečo vojaci OSN nezasiahli, keď ich volali na pomoc, tlačové centrum odpovedalo, že prípad vyšetruje. „Ľutujeme stratu života a násilie, ktoré znášali ľudia v obytnom komplexe, prípad berieme veľmi vážne,“ vyhlásil zástupca hovorcu generálneho tajomníka OSN Farhan Haq. Americká ambasáda, ktorá tiež dostala žiadosť o pomoc, sa k tomu nevyjadrila.
Svedectvá cudzincov o útoku v obytnom komplexe v Jube sú len špičkou ľadovca. Potvrdzujú, že vojaci OSN často nie sú schopní zasiahnuť, ani keď sa násilie deje takmer pred ich očami. Britský denník Guardian upozornil aj na priam systematické znásilňovanie žien, ktoré bývajú v utečeneckom tábore spravovanom OSN v Jube. Podľa ľudskoprávnej mimovládky Human Rights Watch v mnohých prípadoch sa násilie vojakov sústreďuje na ľudí z iných kmeňov ako je väčšinový kmeň Dinkov, z ktorého pochádza prezident Salva Kiir.
Aj v utečeneckom tábore OSN v Jube, kde žije približne 30-tisíc ľudí, prevažujú ľudia z kmeňa Nuerov. Pre ženy z tábora sa stalo nebezpečné vychádzať von. Mnohé si vojaci vystriehli, keď šli na trh. Pri návrate do tábora ich okradli a znásilnili, v niektorých prípadoch dokonca len pár metrov od brán tábora. Guardian pripomína, že tieto ženy z obavy, že ich muž a komunita zapudia, svoju traumu málokedy nahlásia alebo vyhľadajú profesionálnu pomoc. Radšej povedia, že ich bili, ale podarilo sa im ujsť. Mnohé tiež už stratili dôveru v schopnosť OSN ochrániť ich. „Ochrankári a vojaci mierových síl, ktorí boli pri bráne, videli, keď ma vzali. Ale neurobili nič,“ povedala pre Guardian jedna zo znásilnených žien, ktorá požiadala o pomoc.
Na nečinnosť jednotiek OSN upozornila pred pár dňami aj Human Right Watch. „Vojaci mierových síl neriskovali mimo svojich základní, aby ochránili civilistov, ktorým hrozí akútne nebezpečenstvo,“ uvádza správa mimovládky o situácii v Južnom Sudáne.
Misia OSN v najmladšom štáte sveta zatiaľ tvrdí, že pri ochrane civilistov robí čo je v jej silách, ale pohyb mierových síl je obmedzený podľa toho, ako rozhodnú vládne sily. Ak však má mať mierová misia len obmedzený pohyb a povolenie od tých, ktorí sú zodpovední za násilnosti, potom je podobne ako kedysi v Bosne namieste otázka, či je jej mandát efektívny.
V sídle OSN v New Yorku sa medzitým rozhodlo o tom, že rastúce násilie v Južnom Sudáne by mal pomôcť riešiť zvýšený počet vojakov OSN. Hoci samotná juhosudánska vláda tomu nie je naklonená, Bezpečnostná rada OSN minulý piatok schválila vyslanie ďalších 4 000 vojakov. Tí majú byť posilou pre terajších 12-tisíc vojakov modrých prílb rozmiestnených v krajine. Human Rights Watch je skeptická. Vyzýva, aby OSN konečne uvalilo na krajinu zbrojné embargo. To však rezolúcia OSN spomína ako hrozbu v prípade, že vláda v Jube nebude spolupracovať.