Podľa šéfa rezortu vnútra „Turecko roky vedome spolupracuje s islamskými a teroristickými organizáciami na Blízkom východe“. Navyše turecký prezident Recep Erdogan túto činnosť „aktívne podporuje“.
„Za svojím tvrdením si stojím. Nemám čo ľutovať," vyhlásil pre televíziu RBB minister de Maiziére. Po tom, čo sa ministerstvo zahraničných vecí čiastočne dištancovalo od jeho tvrdenia s tým, že sa na vypracovaní dokumentu nezúčastnilo. Šéf vnútra však nezmenil názor ani po tom, čo sa Merkelová pokúsila upokojiť situáciu o. i. tvrdením, podľa ktorého „utečenci nepriniesli do Nemecka islamský terorizmus".
Minister de Maiziére však ani potom nemal problém s obhajobou svojich tvrdení v kontroverznom dokumente: „To, čo bolo v ňom dôverne napísané, je zobrazenie časti tureckej skutočnosti." Nezabudol si však ponechať otvorené zadné dvierka, keď dodal, že „turecká realita a spolupráca Berlína a Ankary sú širšie". Turkov to neobmäkčilo a nasledovala tvrdá reakcia.
„Ide o výplod zvrátenej mysle," citujú turecké noviny Hurriyet Daily News zo stanoviska tureckého ministerstva zahraničných vecí. Podľa Ankary „je zrejmé, že za obvineniami sú určité politické kruhy v Nemecku, ktoré majú dvojaké normy v boji proti terorizmu a cieľom ktorých je Turecko".
Pritom ešte skôr, ako Turci zostrelili ruské lietadlo Su-24, Moskva opakovane tvrdila a zverejňovala dôkazy o spolupráci Ankary s teroristami. Napríklad v podobe leteckých snímok potvrdzujúcich turecký nákup ropy od islamských radikálov z tzv. Islamského štátu. To, že je to verejné tajomstvo a nie senzácia, konštatoval aj nemecký portál Deutsche Welle (DW). Nemecko-turecké vzťahy ochladli po tom, čo 2. júna poslanci Bundestagu schválenou rezolúciou uznali existenciu genocídy na arménskom obyvateľstve počas Osmanskej ríše. Napriek tomu Merkelová rovnako ako šéf diplomacie Frank-Walter Steinmeier sa od začiatku utečeneckej krízy vyhýbali kritike politiky Ankary, spojenca v rámci NATO.
„Zdá sa, že federálna vláda v Berlíne považuje Turecko a jeho nevypočítateľného prezidenta Erdogana za komplicov teroristov. Iba tak totiž možno chápať dokument zaslaný federálnou vládou, čiastočne klasifikovaný ako dôverný, ktorý sa dostal do rúk novinárom televízie ARD," glosuje portál DW. Podľa neho je teraz otázkou, či objavenie sa citlivých informácií bol zámer alebo nedbanlivosť.
Sotva by však odosielateľ dokumentu Ole Schröder, štátny tajomník na ministerstve vnútra, ako aj jeho šéf rezortu, podrazili Merkelovú, s ktorou sú v tej istej kresťansko-demokratickej CDU. A tak podľa komentára podozrenie padá na frakciu Ľavica, ktorá sa vraj ochotne delí so štátnymi tajomstvami s médiami a aj v tomto prípade im „posunula" odpoveď na jej na prvý pohľad jednoduchú otázku. Tým skôr, že spomínaná frakcia je jedinou v parlamente, ktorá kritizuje utečeneckú politiku vlády a je aj proti jej realizácii v celej Európe.
„Ibaže zaobchádzanie s informáciou zapáchajúcou škandálom je umením, ktoré dokáže dosiahnuť každý, kto sa profesionálne zaoberá politikou," pripomína DW.