„Vládne sily uzavreli prímerie s kurdskými jednotkami v meste Hasaká. Platiť začalo o 14:00 miestneho času (13:00 SELČ)," informovali v utorok predstavitelia Kurdov, ako aj sýrska štátna televízia. Kým sa tak však stalo, stihla Ankara trafiť jednou ranou dve muchy. Zaútočila totiž na sýrskych Kurdov v rámci „boja s príslušníkmi Islamského štátu".
Zámienkou na útok na zvrchované územie susednej krajiny bol dopad dvoch mínometných granátov na dvor mešity v prihraničnom tureckom meste Gaziantep. Podľa portálu tureckých novín Hürriyet si explózie nevyžiadali obete na životoch. Aj podľa Damasku išlo o „zblúdilé" strely v rámci prestrelky islamských teroristov so sýrskymi vládnymi jednotkami. Turecká delá však vypálili viac ako 40 granátov na pozície sýrskych kurdských milícií (YPG) severne od mesta Manbidž, z ktorého Kurdi vytlačili po desiatich dňoch bojov ozbrojencov teroristického Islamského štátu.
Milície YPG patria medzi najúspešnejšie jednotky bojujúce v Sýrii proti islamským radikálom. Ankara, napriek tomu, že ich otvorene podporujú USA, ktoré tam majú aj poradcov, považuje Kurdov, a teda aj tých sýrskych, za teroristov. Podľa nej sú napojení na Stranu kurdských pracujúcich (PKK), ktorá bojuje od roku 1984 za samostatný turecký Kurdistan a v Turecku ju postavili mimo zákona.
Približne v čase, keď turecké granáty explodovali na sýrskom území, si rovnakú zámienku na bombardovanie, tentokrát na juhu severného suseda, časti sýrskych Golanských výšin, našiel aj Izrael. Aj v tomto prípade v Jeruzaleme priznali, že nešlo síce o zámer, ale rovnako o „zblúdilé" strely v rámci bojov na sýrskom území. Izraelská reakcia mala však „druhej strane" demonštrovať pripravenosť razantne zasiahnuť v prípade, že niekoho napadne myšlienka použiť vojenskú silu proti židovskému štátu. V tejto súvislosti charakteristickým pre politiku súčasného tureckého vedenia je slovný útok Ankary, ktorej najnovšie napriek spomínanému tureckému útoku nebránilo kritizovať Izrael za najnovšie ostreľovanie palestínskeho pásma Gazy. Jeruzalem tvrdí, že reagoval na ostreľovanie mesta Sderot.
„Tureckej vláde by nezaškodilo, ak by skôr, ako bude kritizovať vojenské akcie iných krajín porozmýšľala," „poradil" Ankare Emmanuel Nachshon, hovorca izraelského ministerstva zahraničných vecí. A to v čase, keď turecko-izraelské vzťahy nadobúdajú „normalizačný" charakter.
Aj z toho vidieť, že boj o kontrolu Sýrie, nielen severovýchodného kurdského mesta Hasaká, je predmetom záujmu pre viaceré menej či viac zainteresované strany na už päť rokov trvajúcej občianskej vojne v Sýrii. Hlavne však zo strany USA a Ruska.
„Kurdov dnes riadia USA. Ich pomocou sa Washington pokúša prevziať doterajšiu ruskú iniciatívu v oblasti," sumarizuje najnovší vývoj v severovýchodnom strategickom cípe Sýrie politológ Alexandr Sotničenko v rozhovore pre noviny Vzgľad. Podľa neho kurdský obrat k Američanom sa začal ešte v roku 2014, keď medzinárodná koalícia vedená USA pomohla Kurdom leteckým bombardovaním prelomiť blokádu mesta Kobání obkľúčeného teroristami z IŠ.
Na druhej strane, podľa politológa, Moskva nesplnila očakávanie Kurdov, ktorí sa chceli stať rovnocennými účastníkmi ženevských rozhovorov. Pritom Američania im sľúbili podporu myšlienky vytvorenia samozvanej Kurdskej autonómie, čo sa vzápätí stalo skutočnosťou. Navyše, Washington začal dodávať zbrane, cvičiť kurdské milície ako základne neskoršieho vzniku bojaschopnej vlastnej kurdskej armády.
Navonok však rusko-americký dialóg o Sýrii funguje normálne. Podľa utorkových agentúrnych správ sa začalo v Ženeve ďalšie kolo rozhovorov na úrovni vojenských odborníkov oboch krajín. Od ich záverov sa má odvíjať dvojdňový dialóg (26. – 27. augusta) ministrov zahraničných vecí Ruska a USA Sergeja Lavrova a Johna Kerryho v Ženeve o spoločnom boji proti teroristom z IŠ.