Vrcholní predstavitelia krajín, ktorí v polovici septembra zavítajú na Slovensko, sú zatiaľ rozdelení v tom, ako má vyzerať ďalší osud EÚ. Zaznievajú vyhlásenia o hlbšej integrácii, ale aj o tom, že celú úniu je potrebné „prekopať“ a vrátiť právomoci členským štátom.
Prípravu rokovaní na summite v Bratislave má na starosti stály predseda Európskej rady Donald Tusk. "Slovensko navrhlo konanie summitu, teda sa stávame jeho silným spoluautorom,“ uviedol však nedávno pre Pravdu Ivan Korčok, štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a splnomocnenec vlády pre predsedníctvo v Rade EÚ.
Diplomatické rokovania
Tusk už obieha Európu. Minulý týždeň sa stretol s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou. A s vrcholnými schôdzkami európskych lídrov sa priam roztrhlo vrece. V pondelok sa stretli taliansky premiér Matteo Renzi, Merkelová a francúzsky prezident François Hollande. V sobotu francúzska hlava štátu privíta ľavicových lídrov krajín EÚ aj za účasti slovenského premiéra Roberta Fica.
Ešte predtým sa v piatok visegrádska štvorka vo Varšave stretne s Merkelovou. Minisummit juhoeurópskych krajín zase pripravuje podľa stránky EurActiv.com na 9. septembra Grécko. Čo však táto diplomatická aktivita prinesie a o čom teda bratislavský summit bude? Slovensko viac ráz zopakovalo, že je potrebné lepšie komunikovať úspechy únie jej občanom. A aj tým zvrátiť trend nástupu populistických a extrémistických strán.
Veľkou skúškou toho bude už opakované druhé kolo prezidentských volieb v Rakúsku začiatkom októbra. V ňom je favoritom pravicový populista Norbert Hofer. Budúci rok zase Európu čakajú voľby v Holandsku, vo Francúzsku či v Nemecku. Vo všetkých majú šancu uspieť aj strany či kandidáti, ktorí vystupujú proti EÚ.
„Európska únia sa nachádza vo vážnej situácii a my všetci musíme veľmi tvrdo pracovať, aby sme našli novú, presvedčivú víziu pre EÚ a dokázali znovuobnoviť dôveru a podporu občanov pre tento projekt,“ uviedol v pondelok v Prahe slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. "Súhlasím, že čelíme viacerým problémom. EÚ sa však momentálne nemôže pochváliť mnohými úspechmi, a ešte aj tie sú zatienené problémami v eurozóne, v schengenskom priestore a brexitom,“ reagoval pre Pravdu expert na úniu Simon Usherwood z univerzity v Surrey.
Odborník pripomína aj to, že je v prvom rade na politikoch členských krajín, aby predstavovali úniu. "Národní lídri ju dokážu najlepšie komunikovať. Nemajú však veľký záujem na tom, aby únii pripisovali nejaké zásluhy. Okrem toho, keď sa aj v EÚ niečo podarí, v jednej krajine to vnímajú ako úspech, v inej úplne opačne,“ uviedol Usherwood.
Ako nájsť jednotu?
Ukážkou toho, že nie je jednoduché nájsť v EÚ jednotu, je aj Vyšehradska štvorka. Česko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko sa v mnohých oblastiach dohodnúť dokážu. V4 na svojom júlovom stretnutí už uviedla, že by chcela na bratislavskom summite predstaviť spoločný návrh na reformy v EÚ. Z Varšavy a Budapešti však zaznievajú aj návrhy na otváranie zmlúv a celkové zmeny fungovania únie. V Bratislave a Prahe sú však v tomto oveľa opatrnejší.
V pondelok prekvapil český premiér Bohuslav Sobotka, keď do budúcnosti pripustil existenciu spoločnej armády EÚ. Hoci vôbec nejde o nový návrh, len ťažko sa táto forma integrácie stretne s pochopením vo viacerých štátoch, vrátane Maďarska či Poľska.
Bezpečnosť však určite bude jednou z hlavných tém summitu v Bratislave. Po sérii teroristických útokov v Európe je prehĺbená spolupráca v tejto oblasti objektom neustálych diskusií. Nemalá časť občanov únie v súvislosti s migračnou krízou žiada lepšiu ochranu hraníc únie, čo je tiež možné dokázať len spoločnými silami.
Lenže opäť je tu viacero otáznikov. Je vôbec možná prehĺbená integrácia v oblasti bezpečnosti? Členské krajiny síce rady hovoria o spolupráci, mnohé veci si však žiarlivo strážia. Týka sa to najmä výmeny informácií medzi spravodajskými službami, ktorá je kľúčová pre boj s terorizmom. Bratislavský summit tak nepochybne prinesie debaty aj o týchto otázkach. Lídri členských štátov únie sa však musia v prvom rade pozrieť do zrkadla. Na nich záleží úspech či neúspech EÚ.
"Veď akú úniu chcú občania. Takú, ktorá rieši problémy ich životov. Lenže tu narazíme na problém. Pre občanov sú najdôležitejšie veci ako pracovné príležitosti, dôchodky, zdravotná starostlivosť či dostupnosť ubytovania. Tieto témy aj vyhrávajú voľby, sú však mimo kompetencie únie,“ pripomenula pre Pravdu Tatiana Couttová, expertka na EÚ z Warwickej univerzity.
"Nanešťastie, vlády členských štátov majú tendenciu pripisovať každý úspech sebe. A všetky neúspechy EÚ. Aj tie na národnej úrovni,“ dodáva pre Pravdu Diana Potjomkinová z Lotyšského inštitútu pre medzinárodné vzťahy. <PE>