„Ankara nikdy nebojovala s terorizmom. Vždy obchodovala s Islamským štátom a skutočnosť, že je súčasťou protiteroristickej koalície, nič neznamená,“ povedal na rovinu pre portál Pravda.ru Jevgenij Satanovskij, odborník na problematiku Blízkeho a Stredného východu.
Zároveň pripomenul ruskými dôkazmi podloženú informáciu, podľa ktorej turecké spravodajské služby vždy podporovali IŠ a príbuzní tureckého prezidenta Erdogana zarábali na obchode s pašovanou sýrskou ropou pre islamských radikálov. „Ankara to maskovala imaginárnym bojom s terorizmom,“ dodal Satanovskij.
Turecký pozemný útok, prvý zo strany medzinárodnej koalície vedenej USA, za podpory tankov a jednotiek špeciálneho nasadenia, mal oficiálne vytlačiť radikálov z IŠ z pohraničného mesta Džarábulus a blízkeho okolia. Teroristi však ešte 16. augusta z mesta ustúpili pod tlakom kurdských milícií YPG za podpory amerického letectva.
Turci však dodnes tvrdia, že ich operácia s cieľom oslobodiť Džarábulus je súčasťou boja proti teroristom. Teroristi však boli v čase začiatku operácie Štít Eufratu už 20 kilometrov od oficiálneho cieľa tureckých síl.
Potvrdil to aj Sabrí Osman, hovorca administratívy v meste Džarábulus citovaný portálom Al Majadín. Napokon vo štvrtok aj kurdské milície informovali, že "po splnení úlohy sme sa stiahli z mesta a vládu nad ním sme odovzdali miestnej vojenskej správe“.
Spomínaný vývoj len potvrdzuje, že prvoradým problémom Ankary nie je IŠ, ale hypotetická hrozba vzniku Sýrskeho Kurdistanu. Pre prezidenta Erdogana sú teroristami radikáli z IŠ aj príslušníci kurdských milícií. Napokon najnovšie aj turecký premiér Binali Yildiri tvrdí, že „operácia potrvá dovtedy, kým sa sýrske kurdské milície YPG nevrátia na východ od rieky Eufrat“. A nezabudol dodať, že Ankara má v tom podporu Washingtonu, ktorý ešte pred pár hodinami pomáhal Kurdom vyhnať z oblasti islamských teroristov.
„Američania zavádzajú Kurdov sľubom podporiť ich plán vzniku vlastného štátu,“ tlmočil názor na postoj USA sýrsky politológ Naovaf Ibrahim. Podľa bývalého veľvyslanca USA v Sýrii Roberta Forda po tom, čo Washington vyprovokoval rast napätia s Tureckom podporou kurdských oddielov sebaobrany, sa Američania rozhodli nestavať sa na odpor.
„Washington vie, akým citlivým problémom je pre Ankaru otázka nárazníkovej zóny v pohraničí na juhu krajiny, a tak nechce vyprovokovať konflikt s Turkmi,“ dodal Ford pracujúci vo washingtonskom Inštitúte Blízkeho východu.
Pre Turecko by prípadné spojenie sýrskych Kurdov s „tureckými bratmi“ a rozšírenie ich vplyvu v oblasti znamenalo ohrozenie národnej bezpečnosti. A práve operácia Štít Eufratu má svetu dokázať, že akýkoľvek spomínaný plán nemá šancu na úspech. V neposlednom rade má operácia zároveň "presvedčiť“ všetkých pochybovačov, že aj po nedávnom neúspešnom pokuse o štátny prevrat a následnej čistke je turecká armáda pevnou súčasťou NATO na jeho južnom krídle a nik v oblasti na ňu nemá.
V súvislosti s pozemnou tureckou operáciou Moskva a Damask vyjadrili iba „znepokojenie“. Bez už tradičnej zmienky o „agresii“. Napokon Ankara ich vopred informovala o svojich krokoch. „Krízu v oblasti možno vyriešiť výlučne iba v rámci širokého sýrsko-sýrskeho dialógu na základe plnenia noriem medzinárodného práva,“ lakonicky konštatuje oficiálne stanovisko ruského ministerstva zahraničia citované agentúrou RIA Novosti. O tom, že Rusi vedeli o pláne Ankary, by mohla svedčiť účasť tureckého letectva v oblasti, ktorú kontrolujú účinné prostriedky ruskej protivzdušnej obrany.
Na druhej strane ani sýrsky prezident Bašár Asad nemá záujem o vytvorenie kurdskej autonómie a už vôbec nie federácie na severe krajiny. Rovnako ako Bagdad či Teherán. Podľa agentúry Bloomberg zákulisná „tichá dohoda“ Ankary s Damaskom zároveň potvrdzuje, že Turecko zmenilo svoj pôvodný postoj a už netrvá na neodkladnom odchode prezidenta Asada z politickej scény. Zároveň ide o výmenný obchod s Rusmi, ktorí majú „porozumenie“ pre turecké obavy z Kurdov výmenou za zotrvanie Asada vo funkcii.
„Turecko pochopilo, že existujú oveľa dôležitejšie úlohy ako odstránenie sýrskeho lídra,“ tvrdí niekdajší vysokopostavený turecký diplomat Unal Cevikoz. S tým, že sa mu zároveň takto podarilo zlepšiť vzťahy s Ruskom a Iránom – hlavnými spojencami Asada.