Stredoeurópske štáty sa sťažujú, že západoeurópske krajiny s nimi zaobchádzajú ako s členmi druhej kategórie. Netvrdia, že by im bolo lepšie mimo úniu, tak ako zástancovia brexitu v Británii. Neznášajú však zasahovanie Bruselu do svojich vnútorných záležitostí, rovnako ako pokusy zaviesť riešenia pre celú EÚ proti ich vôli, ako ukázali spory okolo migračných kvót, píše denník.
„Klaďte to za vinu nášmu komunistickému dedičstvu … Nemáme radi, keď sa politika určuje inde a potom je nám povedané, že ju musíme vykonať,“ citujú Financial Times nemenovaného ministra krajín V4.
Priveľké očakávania
Denník poukazuje na to, že pred vstupom do EÚ vlády stredoeurópskych krajín preháňali výhody členstva, ale po finančnej kríze z roku 2008 padli nádeje, že rýchlo doženú západné štáty. Grécky krach a migračná kríza potom obnažili nedostatky európskeho projektu.
„Ukázalo sa, že nevesta nie je taká pekná, ako sa sľubovalo,“ cituje denník Otiliu Dhandovú z politologického ústavu Teneo Intelligence. „Európska únia je pravdepodobne najlepšie, čo si (občania EÚ) dokážu predstaviť. Ide o to, že nie sú nijako zvlášť optimistickí ohľadom skutočnosti, ktorú vidia práve teraz,“ dodala.
Každý ťahá za svoj povraz
Krajiny V4 sa usilujú o voľnejšie usporiadanie únie, ktoré by spočívalo v spolupráci metropol s niektorými právomocami, ktoré by sa vrátili členským štátom. A inštitúcie so sídlom v Bruseli by boli silne obmedzené. Lenže rozdielne záujmy medzi krajinami samotnej V4 sú prekážkou dohody o akomkoľvek podrobnom pláne, uvádza FT.
Bojovnosť maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý na rétorike proti EÚ buduje svoje postavenie, a najvplyvnejšieho muža v Poľsku Jaroslawa Kaczyńského podrobuje súdržnosť krajín V4 veľkej skúške.
„Poľsko a Maďarsko sa čoraz viac radikalizujú,“ povedal podľa FT významný slovenský činiteľ. „Visegrád je veľmi užitočné fórum. Ale stále viac sa musíme dištancovať od Budapešti a Varšavy, keď rétorika nie je užitočná,“ upozornil.
Medzitým českí činitelia podľa FT reagovali na zvýšenú kritiku Bruselu zo strany Varšavy a Budapešti častými cestami do Berlína, aby upevnili svoj vzťah zo strachu, že ich budú spájať s takou kritikou.
Protieurópske emócie však využil ako slovenský premiér Robert Fico pred marcovými voľbami, tak vo svojich prejavoch „populistický, ale populárny český prezident Miloš Zeman“, poznamenáva denník.
Podľa šéfa budapeštianskeho politologického ústavu Political Capital Petera Kreke sa hrajú stredoeurópski politici na veštcov, aby potom mohli poukazovať na to, že pred problémami varovali, ale že EÚ nereagovala, a tak ju Británia opúšťa. Majú tak viac argumentov pre požadované zmeny.