Karimovov boj o život už sprevádza zápas o trón

Spomínané postoje vyvolávajú množstvo špekulácií, počnúc predpovedaním „konca sveta" v krajine i v oblasti strategickej Strednej Ázie cez upevnenie vplyvu Moskvy až po „diktát" radikálnych islamistov, ktorých práve Karimov držal od tela. Napriek tomu kvôli obavám zo šíriaceho sa islamského extrémizmu a terorizmu ešte v apríli požiadal o podporu Rusko.

„Prípadná spoločensko-politická destabilizácia v najväčšej krajine v oblasti nie je v záujme Ruska, USA, ale ani Číny," pripomína politológ Adžar Kurtov citovaný kirgizským portálom Total. Podľa jeho ruského kolegu Alexandra Kňazeva nie sú však obavy z budúcnosti zatiaľ namieste.

„Karimov a jeho najbližšie okolie dokázali vybudovať mocenský systém, ktorý bude fungovať bez ohľadu na život či smrť prvého muža štátu," tvrdí analytik s tým, že pravdepodobne „budeme svedkami pokusu o kolektívne vládnutie“. Aj preto, podľa ďalších odborníkov, v neposlednom rade bude rozhodovať aj postoj regionálnych klanov.

„Kým je Karimov, ktorý je autorom tzv. kontrolovaného blahobytu miliónov svojich krajanov, oficiálne živý, sú špekulácie o jeho nástupcoch irelevantné. Bude totiž držať moc dovtedy, kým mu to fyzický stav dovolí. Odíde iba nohami napred. V takom prípade rovnako očakávam akýsi konsenzus elít," myslí si politológ Arkadij Dubnov.

Medzi hlavnými osobami špekulácií v prípade hľadania odpovede na otázku, kto príde po Karimovovi, je šéf štátnej bezpečnosti Rustam Inojatov (72) a od roku 2003 šéf kabinetu Šavkat Mirzijajev (59). Bez šanci nie je vraj ani vicepremiér Rustam Azimov (70), nad ktorým Karimov posledných dvadsaťpäť rokov držal ochrannú ruku.

Jedinou istotou v spleti špekulácií je zatiaľ litera platnej ústavy. Podľa nej totiž ak prezident zomrie alebo nie je schopný vykonávať funkciu, tak v krajine vládne tri mesiace do najbližších volieb predseda parlamentu, ktorým je v súčasnosti Nigmatula Juldašev. Všeobecne ho však považujú za šéfa tzv. taškentského klanu. V konečnom dôsledku by to mohlo znamenať ústup z pozícií konkurenčných klanov – samarkandského a ferganského. Samotné prezidentské voľby by však podľa mnohých mohli byť iba formalitou, pretože v krajine prakticky neexistujú nezávislé médiá ani opozícia, ktorej väčšina je v zahraničí. A tak vládnucej elite nič nestojí v ceste vybrať nástupcu oveľa rýchlejšie ako podľa zdĺhavých existujúcich platných právnych noriem.

Prípadné otáľanie v určení nástupcu Karimova sa môže vypomstiť. V tejto súvislosti lotyšský server Delfi upozornil, že ak sa krajina ocitne v trasovisku vnútornej nestability, tak do popredia sa ešte viac dostanú nie najlepšie vzťahy s jej susedmi. Predovšetkým s Kirgizskom a Tadžikistanom. Nehovoriac už o Afganistane s trvajúcou nestabilitou, permanentným terorizmom a obchodom s narkotikami.

„V prípade katastrofického scenára by destabilizácia v Uzbekistane mohla vyústiť do reťazovej reakcie s podobným vývojom v Tadžikistane, Kirgizsku, a hlavne Kazachstane, kde je pomaly, ale iste na politickom odchode dlhoročný prezident Nursultan Nazarbajev," upozorňuje portál Delfi. Podľa agentúry Reuters ani Moskva nemá pritom jednoduché vzťahy s Taškentom. Karimov sa totiž vždy staval do úlohy akejsi „bašty stability" a vládnutie upevňoval varovaním pred hrozbou militantných islamistov v Strednej Ázii. Teda v oblasti, v ktorej zápasí o vplyv nielen Západ a Čína, ale aj Rusko. A tak Karimov v snahe udržať si „odstup" neváhal napríklad kritizovať aj ruské základne v susednom Tadžikistane a Kirgizsku, s ktorými je Taškent takpovediac stále na nože.