Odkladanie riešenia je totiž živnou pôdou pre euroskeptikov v rámci celej únie. Po horúcom lete tak môže byť ešte aj horúca jeseň. Oheň migračnej krízy udržiava pri živote pokračujúci pohyb migrantov z Afriky cez Stredozemné more ďalej do únie. Nepomáhajú ani doterajšie snahy Bruselu znížiť intenzitu utečeneckých vĺn dohodami s niektorými africkými krajinami. Sotva ich zastaví aj verbálne varovanie Donalda Tuska, šéfa úniových summitov, podľa ktorého „chaos z roku 2015 sa nesmie opakovať".
„V otázke utečencov dosiahol Brusel akurát dohodu o vytvorení spoločných jednotiek na hraniach EÚ. Aj to by mali úradníci odklepnúť do konca roka," pripomína situáciu portál ZN s tým, že hlavne východoeurópske krajiny sú proti plánom únie, týkajúcich sa povinných kvót v rámci delenia státisícov migrantov. Dokonca šéf maďarského kabinetu Viktor Orbán ráta s referendom na spomínanú tému, ktoré naplánoval na 2. októbra. „V neposlednom rade majú východné krajiny obavy z nových sociálnych iniciatív eurokomisie, ktoré podľa nich zlikvidujú pracovné miesta," dodáva portál.
Likvidácia „Džungle“
Na druhej strane, na západe únie sa usilujú aspoň zmierniť dosah „otvorených dverí" do Európy. Príkladom je snaha Paríža pokračovať v likvidácii nepovoleného utečeneckého tábora v severofrancúzskom prístavnom meste Calais známeho ako Džungľa . Približne 6 900 a podľa viacerých mimovládnych organizácií až 9 000 jeho obyvateľov sníva o živote na Britských ostrovoch vzdialených len zopár kilometrov. Pochádzajú predovšetkým z Afganistanu, zo Sudánu alebo z Iraku. Francúzsky minister vnútra Bernard Cazeneuve však nemá pre ich sen v takejto podobe veľké pochopenie.
„Budeme pokračovať v demontáži tábora, a to v niekoľkých etapách," cituje šéfa rezortu agentúra AFP v súvislosti s demontážou južnej časti tábora ešte začiatkom marca. Podiel „dobrovoľných odchodov" do vnútrozemia ani zďaleka nezodpovedá očakávaniam úradov. A to napriek tomu, že pre nich budujú vo vnútrozemí náhradné ubytovacie kapacity. Do konca roka by v nich malo nájsť dočasnú strechu nad hlavou až osemtisíc ľudí.
Situácia v Nemecku
Najväčší tlak na spoločnosť, ale aj finančné náklady znáša Nemecko. Podľa portálu Deutsche Welle každý utečenec stojí krajinu ročne od 12– do 20-tisíc eur. Ide však o minimálnu hranicu, na základe ktorej ministerstvo financií už naplánovalo výdavky na obdobie rokov 2016 až 2020 vo výške 98,8 miliardy. Znamená to ročné výdavky približne dvadsať miliárd. V tomto roku poskytol Berlín najviac (6,9 miliardy eur) krajinským a miestnym úradom, ktoré čelia najväčšiemu imigračnému tlaku.
Obrovské finančné náklady si vyžaduje napríklad vytvorenie 25-tisíc pracovných miest pre učiteľov, 14 000 pre vychovávateľov v predškolských zariadeniach, ako aj pre tisíce sociálnych pracovníkov. Pritom, ako pripomína Deutsche Welle, šance uchytiť sa sú v prípade utečencov veľmi malé v konkurencii s Nemcami či so záujemcami o prácu z východnej a zo strednej Európy. Navyše, podľa Nemeckej zjednotenej obchodno-priemyselnej komory (DIHK), každý mladý migrant musí od chvíle príchodu až do začiatku profesionálnej prípravy čakať 22 mesiacov. Počas nich úrady posudzujú jeho žiadosť o štatút utečenca a učí sa po nemecky. Nasleduje vzdelávanie a až potom hľadanie práce. V prípade, že ju nezoženie, má držiteľ spomínaného štatútu právo na mnohé sociálne dávky, ako je platba nájomného, zdravotné poistenie, vzdelávanie detí atď. Práve na tieto účely, aspoň podľa prepočtov rezortu financií, bude z 20 miliárd v roku 2020 vydelených na sociálnu podporu utečencov 8,2 miliardy eur.
Pritom dodnes nie je možné presne určiť, koľko migrantov prišlo za posledný rok do Nemecka. Jediným záchytným bodom by mohla byť štatistika počítačového systému EASY (Erstverteilung der Asylbegehrenden), podľa ktorej od septembra 2015 do júla 2016 zaregistrovali v krajine 900 623 osôb. Slabinou systému o. i. je, že zaznamenáva anonymných žiadateľov o pobyt, bez priezviska a ďalších informácií získaných z identifikačných dokumentov.