Matka Tereza: Robte malé veci s veľkou láskou

„Najväčšou chorobou dneška nie je lepra alebo tuberkulóza, ale skôr pocit, že človek je nechcený, zanedbaný, opustený všetkými. Najväčším zlom je nedostatok lásky a charity, hrozná ľahostajnosť k susedovi na okraji ulice, ktorý sa prepadol do chudoby,“ povedala kedysi.

Matka Tereza, ktorá sa stala symbolom pomoci „najchudobnejším z chudobných“, mala albánsky pôvod. Od mladosti ju to ťahalo na misie do Indie, a tak vstúpila do írskeho rádu loretánskych sestier. V Indii sa neskôr rozhodla pracovať v najchudobnejších štvrtiach a v roku 1948 založila Kongregáciu misionárok lásky (milosrdenstva). Nová rehoľa, ktorú v roku 1950 uznal pápež, si za svoje poslanie zvolila pomoc chorým na tuberkulózu, nevyliečiteľne chorým, malomocným a duševne chorým. Dnes má rehoľa vyše 4 500 členov po celom svete vo viac ako sto krajinách. Drží sa sľubu striktnej chudoby. „Aby sme boli schopní milovať chudobných a poznať ich, sami musíme byť chudobní,“ zdôvodňovala to Matka Tereza.

Založila hospice, domy pre ľudí s aidsom, siroty a malomocných. Nebála sa k nim priblížiť, prihovoriť sa im, dotknúť sa ich. Keď v roku 1979 preberala v Osle Nobelovu cenu za mier, povedala, že ju prijíma v mene hladných, bezdomovcov, nevidiacich, malomocných, tých, čo sa cítia byť nechcení, nemilovaní, zanedbaní celou spoločnosťou. Zároveň však dodala svoj odsudzujúci postoj k interrupciám ako najväčšieho ničiteľa ľudstva.

Aj preto má Matka Tereza a jej radikálny odpor k interrupciám, antikoncepcii i rozvodom či jej postoj k adopciám nielen vášnivých stúpencov, ale naopak, aj odporcov. Britský novinár Christopher Hitchens vo svojom filme o Matke Tereze tvrdil, že lieči symptómy chudoby a ignoruje jej príčiny. Prijíma peniaze aj od skorumpovaných boháčov a politikov, účtovníctvo nezverejňuje. Nepríjemné boli správy o podmienkach hospicov, ktorý spravuje jej rád v Kalkate – nielen stav hygieny, ale aj prístup k umierajúcim, ktorí nemajú lieky na tlmenie bolesti. Bývalý dobrovoľník v takom zariadení pre CNN nedávno povedal, že nik z personálu počas jeho pobytu tam nemal zdravotnícke vzdelanie a snahy o zlepšenie podmienok rádové sestry odmietali.

Kritici ju upozorňovali, že svojím vplyvom by chudobným ľuďom na okraji spoločnosti viac pomohla, ak by ich učila, ako majú, obrazne povedané, chytať ryby, teda zarobiť si na živobytie, namiesto toho, že im tie ryby dáva. "Ľudia, ktorým slúžim, sú bezmocní. Nemôžu stáť. Nemôžu držať udice. Dám im jedlo a potom ich pošlem k vám, aby ste ich naučili chytať ryby,“ citoval jej odpoveď Catholic News Service.

Na druhej strane počas hladomoru v Etiópii v roku 1985 mníšky jej rádu zostali pri zomierajúcich, ktorým už nebolo pomoci. "Bola to oáza pokoja a vyrovnanosti,“ spomínal Paul Vallely pre denník Guardian. Mníšky tam len ovlažovali pery zomierajúcim alebo jednoducho sedeli a držali ich za ruky. Riadili sa inštrukciou Matky Terezy – robiť malé veci s veľkou láskou.

Schopnosť znížiť sa k ľuďom na úplne najspodnejších priečkach spoločnosti a upozorniť na vydedencov spoločnosti zostáva napriek všetkému inšpiráciou. Z tohto hľadiska si časopis Time všíma jej podobnosť s pápežom Františkom, ktorý ju v nedeľu vyhlásil za svätú. Schopnosť súcitu je podľa časopisu to, čo pápež žiada od cirkvi, ktorú vedie, a nie náhodou bude Matka Tereza vyhlásená za svätú v roku, ktorý pápež vyhlásil za Rok milosrdenstva.

Časopis pripomína aj príhodu spred štyroch rokov. Keď sa vtedajší kardinál Jorge Bergoglio prihováral tisícom detí v Buenos Aires, pýtal sa ich – kto povedal, že Ježiša môžu nájsť v tých, čo sú najnúdznejší. Deti mu zborovo odpovedali: Matka Tereza. „A čo mala Matka Tereza v náručí? Kríž? Nie – dieťa v núdzi,“ pripomenul vtedy kardinál, neskorší pápež František, ktorý medzitým verejne odmietol odsudzovať gejov, rozvedených či ženy, ktoré podstúpili interrupciu, a chce cirkev, ktorá bude pomáhať ľuďom v núdzi.