Bývalý dlhoročný belgický premiér, ktorého šance stať sa šéfom Európskej komisie kedysi zablokoval práve Londýn. Británia totiž nemala záujem na prehlbovaní integrácie vnútri EÚ. Verhofstadt, ktorý má povesť eurofederalistu, neraz viedol v europarlamente ostré slovné súboje s britským euroskeptikom Nigelom Farageom.
Po referende, keď sa aj samotní Briti spamätávali zo šoku a v Londýne ľudia demonštrovali za vypísanie nového referenda, Farage z vedenia svojej euroskeptickej strany UKIP odstúpil s tým, že svoj cieľ už splnil.
Verhofstadt ho vtedy prirovnal k „potkanovi, ktorý opúšťa potápajúcu sa loď“. Do podobnej kategórie zaradil aj Borisa Johnsona, ktorý viedol kampaň za brexit, ale po referende sa vzdal možnosti kandidovať za šéfa konzervatívcov. Nová britská premiérka Theresa Mayová mu však pridelila úlohu šéfa diplomacie.
Farage, ktorý sa vzdal miesta europoslanca a teraz lobuje za protieurópske referendá po celej EÚ, zas považuje Verhofstadta za „fanatického“ eurofederalistu, ktorý „nenávidí všetko, za čím stojíme“. Jeho vymenovanie podľa Faragea brexit urýchli.
V skutočnosti je to však EÚ a Brusel, kde sa čaká na to, kedy Londýn podá žiadosť o vystúpenie. Následne sa spustí dvojročná lehota, počas ktorej sa vyjedná alebo nevyjedná dohoda o nových vzťahoch, ktorá má začať platiť po vystúpení Británie z EÚ. Na dohode majú záujem obe strany, ale na to, aby bola platná, treba aj súhlas europarlamentu.
Verhofstadt bol aj pri vyjednávaniach ústupkov Británii, ktorými chcel britský expremiér David Cameron presvedčiť voličov, aby hlasovali za zotrvanie Británie v EÚ. Chystané vyjednávania o brexite budú ešte zložitejšie. Jednou z kľúčových otázok aj z hľadiska Slovenska bude otázka voľného pohybu osôb, ktorý chcel Londýn už aj predtým obmedziť.
Británii, naopak, záleží na tom, aby jej zostal prístup na spoločný trh EÚ. Viacerí politici však dávajú najavo, že Londýn bude musieť aj v rámci nových vzťahov rešpektovať všetky základné pravidlá EÚ, podobne ako Nórsko, teda aj slobodný pohyb osôb.
Predpokladá sa, že europarlament, kde prevažujú proeurópsky naladení europoslanci, nebude chcieť robiť Británii veľa ústupkov. Sú totiž obavy, že priveľa veľkorysosti voči Londýnu by posilnilo euroskeptikov v iných štátoch EÚ, ktorí volajú po referendách o vystúpení z EÚ.
Podľa agentúry Reuters europoslanci budú odhodlaní zabrániť tomu, aby si Británia udržala plný prístup na spoločný trh a zároveň obmedzovala imigráciu z iných štátov EÚ. Práve Verhofstadt dal už predtým najavo, že Londýn nemôže od europarlamentu čakať, že bude mať všetky výhody spoločného trhu a zároveň obmedzí voľný pohyb ľudí.
Proti vymenovaniu Verhofstadta už protestoval britský europoslanec Syed Kamall, šéf euroskeptickej frakcie Európski konzervatívci a reformisti. Kritizoval, že o vymenovaní sa rozhodlo na úrovni šéfov frakcií, podľa neho by o tom malo hlasovať plénum všetkých 751 europoslancov.
Hlavné vyjednávania s Britániou bude v mene Európskej komisie viesť bývalý eurokomisár a niekdajší šéf francúzskej diplomacie Michel Barnier. Na dohodu bude treba súhlas členských štátov, tie bude na vyjednávaniach zastupovať skúsený belgický diplomat Didier Seeuws. Samotné spustenie vyjednávaní sa čaká najskôr na budúci rok.
Britská premiérka Theresa Mayová trvá na tom, že na rokovania sa musí pripraviť a žiadosť o vystúpenie podá najskôr začiatkom budúceho roka. Na čo najrýchlejšie podanie žiadosti o brexit ju vyzval tento týždeň aj šéf Európskej rady Donald Tusk. „Lopta je na vašej strane,“ pripomenul Tusk v Londýne.