V prvých chvíľach mnohí neverili tomu, čo vidia. Mysleli si napríklad, že televízia vysiela upútavku na nový katastrofický film. Bol to však priamy prenos z New Yorku, kde sa dymilo z horiaceho mrakodrapu a zrazu do druhej veže narazilo ďalšie lietadlo. Tretie spadlo na Pentagon a štvrté sa zrútilo, keď cestujúci zápasili s teroristami. Bolo ráno 11. septembra 2001, keď v USA zahynulo takmer štyritisíc ľudí.
Vo svete, ktorý už niekoľko rokov po skončení dlhej studenej vojny vyzeral byť bezpečnejší, nastala zdĺhavá éra vojny proti terorizmu. USA, ako najsilnejšia mocnosť, vkročili do tretieho tisícročia do veľkého boja s rozsiahlymi dôsledkami.
„Útoky z 11. septembra sa stali zásadným bodom v ére po studenej vojne. Nemali síce taký geopolitický dosah ako jej koniec a rozpad Sovietskeho zväzu, ale od základu zmenili kalkuláciu rizík amerických lídrov, a teda ich ochotu využiť silu USA na dosiahnutie záujmov Spojených štátov,“ poznamenal pre Pravdu analytik Peter Feaver, riaditeľ Triangle inštitútu pre bezpečnostné štúdie na Dukeovej univerzite.
Napadnutie na vlastnom území s takým obrovským počtom obetí Američania dovtedy nikdy nezažili. „Útoky z 11. septembra nám ukázali, že na dosiahnutie bezpečnosti USA je potrebné kontrolovať aj odľahlé jaskyne v Afganistane,“ uviedol pre Pravdu profesor histórie Kurk Dorsey z Newhampshirskej univerzity.
Najhľadanejší nepriateľ Usama bin Ládin, vodca siete Al-Kajdá a strojca atentátov, sa skrýval v jaskynnom komplexe v Afganistane, ale po americkej invázii do tejto krajiny sa mu podarilo nájsť novú skrýšu v susednom Pakistane.
Feaver pripomenul, že pred 11. septembrom 2001 sa USA správali posledné desaťročie pomerne úzkostlivo. „Vtedajšie tragické udalosti dramaticky zmenili pohľad Spojených štátov na to, kedy siahnuť po sile. Aj po pätnástich rokoch sú americkí lídri stále ochotní ju využívať, aby bránili záujmy Spojených štátov. Dokonca aj súčasný prezident Barack Obama, ktorý je známy tým, aký je opatrný, používa vojenské prostriedky oveľa viac, ako to Amerika robila pred 11. septembrom,“ upozornil Feaver.
Vtedajší šéf Bieleho domu George Bush ml. vyhlásil nielen vojnu proti teroristom, zároveň sa postavil proti štátom, ktoré podozrieval z vývoja chemických, biologických a jadrových zbraní použiteľných proti Američanom. „Nedovolíme najnebezpečnejším režimom ohroziť nás prostredníctvom najničivejších zbraní,“ zdôraznil Bush. Ukázal pritom na Irak, o ktorom sa nazdával, že diktátor Saddám Husajn by mohol odovzdať strašný arzenál do rúk ládinovcom.
V marci 2003 americkí vojaci vtrhli na iracké územie, ale nenašli žiadne zbrane hromadného ničenia. Bushove vojny sprevádzala predstava o budovaní demokracie v dovtedy nebezpečných krajinách.
Foto: SITA/AP, Stephen Chernin
„Najväčší globálny problém po 11. septembri 2001 vyplýva z našej reakcie na túto udalosť. Arogancia nás viedla k tomu, že sme ho pokladali za možnosť, ako sa pustiť do zmien na Blízkom východe a v Strednej Ázii. Lenže výsledky vojen v Afganistane a Iraku a zásahov v Líbyi a Sýrii sa blížia katastrofe,“ prízvukuje expert Adrian Guelke z Inštitútu pre štúdiá konfliktnej transformácie a sociálnej spravodlivosti na Queen's University v Belfaste. „Pre tieto konflikty sme svedkami toho, že hoci Al-Kajdá takmer zmizla, veľké teroristické akcie pokračujú,“ dodal.
Tento analytik si zároveň myslí, že vplyv bin Ládina sa preceňoval. „Mal relatívne malé množstvo nasledovníkov, ktorí boli ochotní obetovať sa v jeho vojne so vzdialeným nepriateľom,“ konštatoval pre Pravdu. (Vodcu Al-Kajdá nakoniec Američania vypátrali v Pakistane a pri zásahu zabili. Saddáma poslal iracký súd na popravisko, kde ho obesili.)
Netrvalo dlho a islamskí teroristi zacielili na amerických spojencov v Európe. Najprv prišiel na rad Madrid, kde v marci 2004 pri bombových útokoch na vlaky zavraždili 192 ľudí. Potom v júli 2005 udreli samovražední atentátnici v Londýne, kde zabili 52 osôb.
V poslednom čase Európanom naháňa strach krvilačnosť novej teroristickej organizácie Islamský štát. Jeho stúpenci a bojovníci už viackrát zabíjali vo Francúzsku (veľmi tragicky naposledy toto leto na promenáde v Nice) a v marci tohto roku na letisku a v metre v Bruseli. Vraždenie poznamenalo už aj Nemecko.
Mimochodom, ako by vyzeralo americké vnímanie sveta bez tragického dňa spred pätnástich rokov? „Predpokladám, že bez 11. septembra 2001 by sa politici v USA naďalej sústredili na riešenie antagonistických vzťahov s Ruskom a Čínou. A na všetky iniciatívy ako pomoc Afrike, zalesňovanie, demokratické iniciatívy, ktoré si väčšinou nikto nevšíma, ale slúžia americkým záujmom lepšie ako akákoľvek invázia či bombardovanie,“ usudzuje Dorsey.
Dodal, že sa stále snaží pochopiť, ako sme sa poučili z krvavého septembrového dňa. "Debatujeme o tom, prečo nás niekto nenávidí. Ale výsledok je pomýlený. Rovnako sme sa naučili vyzúvať sa na letiskách a pre istotu sledovať všetky e-maily a telefonáty. Nie som si istý, či nám niečo z toho skutočne pomohlo.
Na druhej strane je 11. september 2001 pripomienkou, že USA sa v skutočnosti nemôžu izolovať od sveta. Aj to, že naša zahraničná politika má dôsledky, ktoré je ťažké predvídať. Nemohli sme vedieť, že to, čo robíme v Afganistane a Saudskej Arábii, povedie ku kopnutiu do osieho hniezda menom Usama bin Ládin," uzavrel Dorsey.