Nekontrolovaná migrácia sa skončila

Dá sa migrácia zastaviť?
Na vašu provokatívnu otázku odpovedám provokatívne – v podstate nie. Myslím si, že zastavenie migrácie je idealistickou predstavou, ktorú by bolo v skutočnosti veľmi ťažké dosiahnuť. Ale urobili sme už veľa krokov k tomu, aby sme migračný tlak lepšie zvládali.

Otvorenie legálnych ciest, a tým aj znižovanie miery nelegálnej migrácie, zameranie sa na kriminálne pašerácke gangy spolu s Europolom či posilnenie politiky návratov tých, ktorí nemôžu zostať, to sú podľa mňa dôležité veci na manažovanie migrácie. Ale zastaviť migráciu – to je podľa mňa niečo, čo by bolo v skutočnosti pravdepodobne veľmi ťažké urobiť.

Na summite v Bratislave si lídri sľúbili, že sa už nezopakuje vlaňajší nekontrolovaný prílev migrantov. Nezopakuje sa?
To, čo sme zažili vlani, bol bezprecedentný tlak a vlny migrantov, ktorí cez viaceré krajiny putovali na sever Európy. Ale myslím si, že mnohými opatreniami sa podarilo dostať situáciu pod kontrolu, zaviedli sa kontroly prichádzajúcich, ľuďom odoberajú odtlačky prstov, prechádzajú pohovormi.

To všetko výrazne znížilo tlak. Spolupracujeme s Europolom, veľa sa spravilo pri zbieraní spravodajských informácií. Pri pohovoroch a anonymných rozhovoroch sa snažíme získať rôzne informácie, ktoré by pomohli rozkladať pašerácke siete.

Zároveň vznikla potreba posilniť a podporiť politiku návratov tých, ktorí nemôžu zostať. Do konca tohto roka očakávame 200 spoločných operácií návratov, teda letov. Myslím si, že obdobie nekontrolovaného veľkého prílevu sa už skončilo.

Tlak na Grécko sa zjavne znížil po dohode EÚ s Tureckom…
Ten tlak sa výrazne znížil, ale nepovedal by som, že situácia je úplne pod kontrolou. Minulý týždeň som na stretnutí so zástupcami Europolu hovoril o tom, že situácia sa zdá byť na istej úrovni zmrazená, sú tam hotspoty, azylové centrá, boli prijaté rôzne opatrenia.

Ale Grécko stále zostáva pod obrovským tlakom, hotspoty sú preplnené a potrebuje zvládnuť množstvo azylových žiadostí. Potrebuje kapacity v azylovej oblasti a zároveň dobudovať kapacity na posilnenie schopnosti ochrany hraníc.

Terajšia podpora by nemala byť natrvalo, z dlhodobého hľadiska by Grécko malo byť schopné zabezpečovať ochranu hraníc do veľkej miery samostatne. Grécko robí pokroky, ale ešte stále zostáva veľa urobiť.

Ako dlho vydrží dohoda s Tureckom? Čo ak padne?
Túto otázku dostávam pomerne často. Ale k tomu môžem z hľadiska Frontexu povedať len toľko, že v tejto chvíli nemáme pochybnosti o tom, že Turecko je spoľahlivý partner v uplatňovaní dohody. Preberajú späť tých, ktorých sa zaviazali brať späť.

Do Turecka sa zatiaľ vrátilo 500 ľudí a ak sa spýtate, prečo nie viac, odpoveď bude asi taká, že momentálne máme asi 10-tisíc žiadateľov o azyl a ich žiadosti sa musia posúdiť. Takže v tejto chvíli proces beží a nateraz nevidím dôvod na nejaký plán B.

Otázka, či máme plán B, pre nás momentálne nie je relevantná, pretože plán A zatiaľ funguje. Na budúci týždeň idem do Turecka a s tureckými kolegami budem hovoriť o aktuálnej situácii, ale aj zo správ, ktoré mám z tureckej strany, sa ukazuje, že robia dobrú prácu.

Dajú sa robiť podobné dohody aj s krajinami severnej Afriky? Migračný tlak naďalej cíti Taliansko.
To závisí od situácie v jednotlivých krajinách. Sú to krajiny, ktoré potrebujú podporu v oblasti vzdelávania, tréningu, školstva. Dúfam, že bude uzatvorený balík dohôd s niektorými členskými krajinami, pretože úspešný manažment migrácie by mal výhody pre obe strany.

Od októbra sa má Frontex zmeniť na Európsku pohraničnú a pobrežnú stráž. Ako pomôže ochrániť hranice?
Aby nedošlo k nedorozumeniu. Aj keď vznikne nová Európska pohraničná a pobrežná stráž, ochrana hraníc zostane v kompetencii národných štátov. Spoločná stráž, ktorá vznikne z Frontexu, bude mať dodatočné kompetencie v niektorých oblastiach.

Chceme byť efektívnejší, rýchlejší, pohotovejší. Môžeme poskytnúť rýchlejšiu podporu alebo aj pomoc pri návratoch, prípadne kapacity na vyhodnotenie rizika situácie. Takže, ak je napríklad Slovensko schopné samo bez problémov kontrolovať svoju hranicu s Ukrajinou, čo robí naozaj veľmi dobre, ochrana hraníc zostáva na ňom. Ak by v budúcnosti malo nejaký problém a cítilo výrazný tlak, môže zavolať na pomoc novú Európsku pohraničnú a pobrežnú stráž.

Sú jej kapacity dostatočné?
V súčasnosti máme rozmiestnených v teréne 1 400 ľudí, 35 plavidiel, deväť lietadiel a vrtuľníkov, autá, ktoré poskytujú členské štáty. Je to značné vybavenie. Dodatočne budú krajiny požiadané o nominovanie ľudí do rezervy rýchleho nasadenia, takže personálne a technické vybavenie sa ešte navýši.

Aký bude príspevok Slovenska?
Slovensko by malo nominovať 35 pohraničníkov, ktorí budú môcť byť v prípade potreby nasadení do piatich dní. Slovensko prispieva aj teraz – tento rok poskytlo približne sto policajtov na rôzne misie, vzdušnú pomoc aj na bulharsko-tureckej hranici.

Európska komisia chce dosiahnuť, aby sa do konca roka opäť naplno obnovil voľný pohyb v rámci schengenského priestoru a zrušili sa dočasné kontroly v niektorých štátoch. Podarí sa to splniť?
To je zaujímavá otázka, ale je ťažké na ňu odpovedať. Cieľom je voľný pohyb vnútri schengenskej zóny a zároveň silná a spoľahlivá ochrana na vonkajších hraniciach.

Máme vojnu v Sýrii, nepokojnú situáciu v Afganistane, môžu byť ďalšie oblasti, kde sa zvýši napätie, a to sú dôvody, prečo sú ľudia v pohybe. Čo sa týka Frontexu, jediné, čo môžem povedať, že budeme robiť všetko preto, aby sme prispeli k bezpečnosti a ochrane.