Ústredná volebná komisia v noci na utorok po sčítaní všetkých hlasov oznámila, že na hlasovaní sa zúčastnilo 69,7 percenta registrovaných voličov, ktorí schválili všetkých 29 navrhnutých úprav základného zákona krajiny. Referendum dôrazne kritizovala opozícia, obhajcovia ľudských práv aj Rada Európy.
Hlasovanie, pre ktorého platnosť stačila účasť len 25 percent voličov, predovšetkým potvrdilo predĺženie funkčného obdobia prezidenta z doterajších piatich rokov na sedem. Túto zmenu, s ktorou už skôr vyslovil súhlas ústavný súd, podporilo 91,2 percenta hlasujúcich.
Podobný počet účastníkov povedal „áno“ tiež ostatným navrhnutým zmenám. Tie prinášajú hlave štátu napríklad právomoc vypisovať podľa svojho uváženia predčasné parlamentné voľby alebo zriadiť funkcie prvého viceprezidenta a viceprezidenta. Prvý viceprezident sa pritom stane miesto premiéra druhým najvyšším predstaviteľom štátu, ktorý v prípade nutnosti zastupuje prezidenta.
K významným novinkám patrí aj zníženie vekovej hranice pre kandidovaní vo voľbách. Pre zrušenie doterajšieho limitu 35 rokov pre prezidentských kandidátov sa vyjadrilo 91 percent zúčastnených voličov. Táto úprava podľa pozorovateľov otvára možnosť synovi 54-ročného Alijeva, aby nastúpil do čela štátu po svojom otcovi. Haidar Alijev má teraz 19 rokov.
Podporu 88,3 percenta získalo takisto zníženie vekového prahu pre záujemcov o poslanecký mandát, a to z 25 na 18 rokov.
Klan rodiny Alijevovcov v krajine vládne tvrdou rukou už takmer štvrť storočia a ovláda všetky mocenské páky, parlament, súdy aj médiá. Ilham sa stal prezidentom v roku 2003 po svojom otcovi Gejdarovi, ktorý v minulosti patril ku komunistickým špičkám rozpadnutého Sovietskeho zväzu a do čela Azerbajdžanu nastúpil v roku 1993.