Podľa agentúry Reuters to povedal počas víkendu na schôdzke vo Viedni, kde balkánske krajiny a predstavitelia Európskej únie a viacerých jej členských štátov rokovali o utečeneckej kríze. Mesto by malo byť v Líbyi, kde sa sústredia migranti z Afriky. Orbán so svojím nápadom prišiel týždeň pred referendom o migračných kvótach v Maďarsku, ktoré vláda v Budapešti odmieta.
"EÚ sa momentálne snaží, ako sa len dá, čo najviac zodpovednosti za utečencov odovzdať tretím krajinám, štátom, cez ktoré migranti prechádzajú a odkiaľ pochádzajú. Návrh maďarského premiéra je jednoducho extrémnou verziou tejto snahy,“ reagovala pre Pravdu Angelika Dimitriadiová z Helénskej nadácie pre európsku a zahraničnú politiku.
Podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov tohto roku prišlo do Talianska najmä z Líbye viac ako 130-tisíc ľudí. Celkovo sa do Európy dostalo 301-tisíc migrantov. Okolo 3 500 utečencov našlo vo vlnách Stredozemného mora smrť alebo sú nezvestní.
Posilnenie ochrany vonkajších hraníc je stálou témou pre krajiny EÚ. Od polovice októbra má byť aktívna Európska pobrežná a pohraničná stráž. Zároveň chce únia urýchliť proces deportácie tých migrantov, ktorí nemajú nárok na azyl. O tom hovorí aj nemecká kancelárka Angela Merkelová či jej rakúsky kolega Christian Kern. Krajiny ako Niger, Mali, Egypt alebo Senegal by podľa agentúry Bloomberg mali získať finančnú pomoc. Mohlo by to prispieť k tomu, že z týchto štátov by do Európy odchádzalo menej ľudí, respektíve, že by tieto krajiny brali svojich občanov späť.
Ak by však takáto pomoc naozaj mala zmeniť súčasný stav, musela by byť dlhodobá a zameraná na vytváranie ekonomických príležitostí pre ľudí, ktorí odchádzajú z domova. Je veľmi nepravdepodobné, že by v krátkodobom horizonte zastavila migračnú vlnu.
Riaditeľ Európskeho inštitútu pre bezpečnosť a spravodlivosť Christian Kaunert pripomína, že sme tak zase pri Orbánovom nápade. "Nie je to však nová myšlienka. O tom, že žiadosti o azyl by Európa vybavovala mimo svojho územia, hovoril ešte v roku 2003 britský premiér Tony Blair,“ uviedol pre Pravdu expert. "Lenže je tu množstvo právnych a politických problémov, preto k tomu nikdy nedošlo. Návrh, že by to bolo v Líbyi, samozrejme, nie je racionálny a je do veľkej miery populistický. Vytvorili by sme len živnú pôdu pre teroristov a nové bezpečnostné riziko,“ myslí si Kaunert.
Situácia v Líbyi je veľmi komplikovaná. Viaceré skupiny v krajine bojujú o moc, zakorenila sa tam aj teroristická organizácia Islamský štát. Mierové rozhovory pod záštitou OSN síce viedli k vytvoreniu vlády národnej jednoty, ale tá stále nemá podporu parlamentu.