V kníhkupectvách je odvčera, Sarkozyho čakajú už v novembri stranícke primárky, v ktorých sa rozhodne o prezidentskom kandidátovi francúzskych konzervatívcov. „Je to pomsta Fantomasa,“ poznamenali noviny Le Parisien v súvislosti s výzorom Buissona. Sarkozy sa s ním politicky rozišiel, keď na jar 2012 neobhájil funkciu hlavy štátu.
Ľudia z okolia exprezidenta síce tvrdia, že je to búrka v pohári vody, ale čítanie je to pre neho nepríjemné. Buisson ho opisuje ako narcisa, ktorý nesledoval dlhodobé ciele, ale išlo mu o krátkodobé efekty, aby videl, ako ho médiá pochvaľujú. Obul sa aj do súkromného života Sarkozyho. Verejné dvorenie bývalej topmodelke Carle Bruniovej, ktorú si po zoznámení rýchlo zobral za manželku, nazval infantilným.
Buisson odhalil, že Sarkozymu sa pozdávajú názory extrémistov: „V roku 2005 povedal, že hodnoty krajnej pravice sú hodnotami všetkých Francúzov. Len spôsob, ako ich Národný front vyjadruje, je šokujúci. Francúzi nemajú veľmi radi príliš korenené jedlo.“ Napísal tiež, že o dva roky sa Sarkozy medzi prvým a druhým kolom prezidentských volieb stretol s predákom Národného frontu Jeanom-Marie Le Penom v nádeji, že získa hlasy krajnej pravice. „Spýtaj sa ho, čo chce. Treba, aby som ho prijal? Ak treba teraz, prijmem ho. Nie som ako iní,“ spomína Buisson v knihe na to, čo mu povedal vtedy Sarkozy.
Le Pen reagoval pre stanicu BFM TV, že si na také stretnutie nespomína. Denník Libération však upozornil, že jeho dcéra Marine Le Penová, ktorá teraz vedie Národný front, pred dvomi rokmi priznala, že otec naozaj debatoval so Sarkozym na obede medzi dvomi kolami volieb. Poznamenala pritom, že zrejme chcel zistiť od Le Pena, či by ho verejne podporil v rozhodujúcom kole.
Buisson prezradil, že Sarkozy sa nevyberavo vyjadroval o politikoch z vlastného politického tábora, ktorí zastávali najvyššie funkcie v štáte. „Nikdy som nevidel taký skorumpovaný typ človeka, ako je Jacques Chirac,“ utrúsil Sarkozy, pričom ho dokonca označil za najodpornejšieho z doterajších francúzskych prezidentov.
Servítku si nebral pred ústa ani v prípade Françoisa Fillona, ktorý bol premiérom, keď Sarkozy úradoval v Elyzejskom paláci. Nazval ho úbožiakom, pretože sa zúčastnil na slávnostnom otvorení mešity vo francúzskom meste Argenteuil. „Na rokovanie vlády môže prísť s koberčekom na modlenie,“ ironizoval ho v roku 2010.
Keď bol v roku 2006 Sarkozy minister vnútra, podľa Buissona neuveriteľne reagoval na násilné protesty proti reforme pracovného práva, ktorú odmietali hlavne mladí ľudia. „Rozhodli sme sa umožniť gangom černochov a Arabov, aby útočili na mladých belochov pri Invalidovni (komplex budov v Paríži),“ napísal Buisson, čo mu oznámil Sarkozy. Pointou šokujúceho konania bolo, že polícia potom dôrazne zasiahla a minister vnútra rýchlo predstúpil pred kamery, aby dokázal, že oveľa lepšie kontroluje výbušnú situáciu ako premiér Dominique de Villepin, ktorého nemal rád.