„Západ bude na nás tlačiť. Budú nám vykrúcať ruky. USA chcú po sebe zanechať pozitívne dedičstvo. To je dôvod návštevy Nulandovej v Moskve. Tlak pocítime v najbližších týždňoch s tým, že nám budú otvorene vnucovať pre nás neprijateľné závery vyplývajúce z cestovnej mapy,“ cituje ukrajinský portál LIGA.net obavy ukrajinského diplomata blízkeho predmetnej problematike.
Podľa neho najbližšie dni budú rozhodujúce a Kyjev v tejto súvislosti „očakáva otvorený tlak na prezidenta Petra Porošenka“. V tejto súvislosti viaceré zdroje blízke rokovaniam pripomínajú, že ešte v septembri na pôde VZ OSN presviedčal viceprezident USA Joe Biden prezidenta Porošenka, aby ustúpil.
„Petro, musíš ustúpiť,“ cituje svoj zdroj ukrajinský portál Newnews.in.ua. Porošenko reagoval tvrdením, podľa ktorého "existujú určité červené čiary, ktoré Ukrajina nemôže prekročiť vzhľadom na vnútropolitickú situáciu“ v krajine a "možnú nestabilitu v štáte“.
„Nemôžeme si dovoliť opäť jednostranne plniť záväzky z Minska bez účasti Ruska,“ tvrdil ukrajinský líder Bidenovi citovaný zdrojom z okolia Porošenka. Moskva pritom opakuje, že v Minsku je iba sponzorom dialógu. Rovnako ako Nemecko či Francúzsko a plnenie dohôd je v prvom rade úlohou pre Kyjev a povstalcov v Donbase.
Návšteva Nulandovej v Moskve sa konala v deň, keď v Minsku rokovala kontaktná skupina o Ukrajine. Výsledkom bola dohoda o oddelení znepriatelených vojenských zoskupení v Donbase. Konkrétne vo štvrtok v oblasti Petrovskoje a o dva dni neskôr, 9. októbra, neďaleko Stanice Luganskaja. Ako pripomína agentúra RIA Novosti, predchádzajúce sobotňajšie pokusy o dohodu až v troch miestach vrátane obce Zolotoje odsabotovala ukrajinská strana.
Navyše odporcovia súčasnej vlády v Kyjeve a jednotky tzv. protiteroristickej operácie sa vzájomne obviňovali z ostreľovania svojich pozícií. Dokument o oddelení znepriatelených strán podpísali v Minsku ešte 21. septembra. Ráta s vytvorením troch bezpečnostných pásiem v okolí už spomínaných troch obytných komplexov.
„Nulandová nepricestovala do Moskvy s novými návrhmi Kyjeva, týkajúcimi sa urovnania konfliktu,“ tvrdí ukrajinský politológ Michail Pogrebinskij. Podľa neho úplne postačuje plán, ktorý navrhli Francúzi: najprv zastavenie paľby a až potom vypísanie volieb a udelenie osobitného štatútu juhovýchodnej Ukrajine. Za nečakanou návštevou americkej diplomatky v Moskve vidí Pogrebinskij jej obavy z možných následkov prudkého zhoršenia diplomatických vzťahov Rusko – USA a pritvrdenia Moskvy voči Kyjevu pre jeho neplnenie minských dohôd.
„Napokon pred cestou dostala na ministerstve jasnú smernicu: podporovať normandskú štvorku, o čom napokon jasne hovoril v Kyjeve aj nemecký šéf diplomacie Frank Walter Steinmeier, keď počas poslednej návštevy vyzdvihol plnenie existujúcej tzv. cestovnej mapy, s ktorou súhlasí Donbas aj Moskva,“ pripomenul kyjevský politológ. Jeho slová vo štvrtok napokon nepriamo potvrdil aj Mark Toner z ministerstva zahraničia USA, citovaný ukrajinským portálom Ukrinform.
„Minské dohody zostávajú jediným východiskom v snahe dosiahnuť mier a stabilitu v Donbase,“ vyhlásil Toner s tým, že „napriek pozastaveniu kontaktov medzi USA a Ruskom pokračuje dvojstranná spolupráca v záujme riešenia situácie na Ukrajine“. Pritom však zopakoval z pohľadu povstalcov aj Moskvy kontroverznú požiadavku „uskutočnenia volieb v rámci platnej ukrajinskej legislatívy“, ako aj „stiahnutie zahraničných síl a zbraní“.
Jeden z najdôležitejších bodov podľa Tonera, tentoraz citovaného ukrajinským portálom Korrespondent, je stále „návrat kontroly ukrajinského územia až do medzinárodne uznávaných hraníc“. Aj preto podľa portálu Politexpert Moskva neočakáva žiaden prelom po rozhovoroch Nulandovej v Moskve.