V Istanbule počuť ozvenu sobáša z rozumu

Dvojdňové rokovanie Svetového energetického kongresu v tureckom Istanbule, ktoré sa začalo v pondelok, právom upútalo pozornosť svetovej verejnosti z viacerých dôvodov.

11.10.2016 07:23
Svetový energetický kongres, putin, vladimir... Foto:
Po dlhšom čase opäť spolu: prezidenti Turecka a Ruska Recep Erdogan (vpravo) a Vladimir Putin (v strede) počas pondelkového otvorenia dvojdňového Svetového energetického kongresu v Istanbule.
debata (21)

Nie je to len očakávaný podpis rusko-tureckej dohody o budovaní plynovodu Turecký prúd v dĺžke viac ako 900 kilometrov, ktorým bude smerovať do Turecka ruský plyn, ale v konečnom dôsledku má byť súčasťou ďalšej trasy pre dodávky ruského plynu do západnej Európy.

Je to aj opätovné stretnutie prezidentov Turecka a Ruska Recepa Erdogana a Vladimira Putina. Ide po dlhšom čase o opätovný osobný kontakt po tureckom zostrelení ruského bombardéra Su-24 nad Sýriou. Po tom, čo od novembra 2015 do júna 2016 vládla medzi nimi atmosféra studenej vojny.

Aký je teda súčasný vzťah susedov a aká je jeho budúcnosť, kladú si mnohí otázku vyplývajúcu z prudkých politických obratov na oboch stranách.

„Turecko len nedávno zažilo pokus o štátny prevrat. Pozorne a s obavami sme sledovali, čo sa odohrávalo v Turecku. Blahoželám tureckému ľudu a prezidentovi Erdoganovi k tomu, že sa im podarilo udržať situáciu pod kontrolou. Tešíme sa z obnovy Turecka a želáme veľa úspechov,“ povedal na záver prejavu v priamom prenose prezident Putin. Zdalo by sa teda, že sa všetko vracia do pôvodných „priateľských vzťahov“. Skôr sa to však obojstranne podobá na „sobáš z rozumu“.

„Moskva aj Ankara sú síce ochotné zblížiť sa, ale nie upustiť zo svojich zahraničnopoli­tických postojov,“ upozornil turecký politológ Volkan Ozdemir citovaný novinami Nezavisimaja gazeta. Zároveň vraj nemôže byť ani reči o pôvodnej úrovni vzťahov medzi oboma krajinami.

A to napriek tomu, že existuje črtajúca sa dohoda o Tureckom prúde ako opätovná ochota Moskvy pokračovať v prerušenej výstavbe prvej tureckej jadrovej elektrárne v lokalite Mersin Akkuyu na pobreží Stredozemného mora. Viacerí odborníci v tejto súvislosti poukazujú na dve prekážky, ktoré tomu bránia na pozadí zostrujúcich sa vzťahov Washingtonu a Moskvy ohľadne riešenia sýrskeho problému.

„Turecko sa neponáhľa otvorene vystupovať v oblasti proti USA, svojmu oficiálnemu spojencovi v rámci NATO. Pre mnohých politikov v Ankare je aj prekážkou vnútropolitická situácia v krajine, zhoršenie ekonomickej situácie, ako aj hrozba zo strany teroristov,“ upozornil blízkovýchodný portál Dahab. Zároveň dodáva, že ako sa zdá na druhej strane, Moskva sa rovnako neponáhľa so zmenou politiky voči Kurdskej strane pracujúcich (PKK) považovanej Ankarou za teroristický subjekt.

„Zdá sa, že ruskí politici naďalej rátajú s tzv. kurdskou otázkou ako prostriedkom v záujme možného zblíženia so Západom,“ špekuluje portál v narážke na americkú podporu kurdským povstalcom v Sýrii.

„Turecko sa dnes nachádza na križovatke svojej zahraničnej politiky. Nezabúdajme, že pre Ankaru má kurdská otázka nebývalý význam. Práve preto možno predpokladať, že ten, kto viac podporí turecký postoj v tejto otázke, bude mať tesnejšie vzťahy s Ankarou,“ pripomína aj turecký politológ Volkan Ozdemir.

V každom prípade je isté, že Rusko a Turecko už pracujú nad balíkom opatrení s cieľom obnoviť hospodársku spoluprácu na roky 2016 – 2019. Podľa tureckej agentúry Anadolu mal by byť akousi cestovnou mapou pre podnikateľov, ktorý by im za pol druha roka umožnil vrátiť sa k pôvodnej úrovni hospodárskej spolupráce.

© Autorské práva vyhradené

21 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #plyn #Turecko #Vladimir Putin #Recep Tayyip Erdogan