Ministri si vyjasňovali pružnú solidaritu

Slovensko ako predsednícka krajina Rady EÚ sa nevyhlo debate o kvótach na prerozdelenie žiadateľov o azyl medzi členské štáty EÚ. Návrh na zavedenie trvalého mechanizmu povinných kvót, ktorý predložila Európska komisia ešte začiatkom leta, sa včera dostal na stôl ministrov vnútra EÚ.

14.10.2016 10:00
Aleppo, utečenci Foto:
Sýrčanka z Aleppa so synom, ktorý sa už narodil v utečeneckom tábore na severe Atén.
debata (13)

Slovensko, ktoré diskusiu viedlo a dočasné kvóty predtým napadlo na Súdnom dvore EÚ, dalo vopred najavo, že tento systém nepovažuje za funkčný. Spolu s ďalšími krajinami visegrádskej štvorky presadzuje princíp tzv. „flexibilnej solidarity“.

Čo konkrétne by mala znamenať „flexibilná solidarita“ sa slovenský minister vnútra Robert Kaliňák snažil vysvetliť tak ministrom vnútra EÚ na zasadnutí v Luxemburgu, ako aj novinárom. Koncept pružnej či „flexibilnej“ solidarity navrhli Slovensko, Poľsko, Maďarsko a ČR v spoločnej deklarácii pred septembrovým bratislavským summitom. Väčšina ministrov z iných štátov EÚ sa však k nemu pred začiatkom včerajšieho rokovania nechcela vyjadrovať.

„Najskôr chcem vedieť, čo si pod tým pojmom predstavujú,“ povedal novinárom pri príchode na rokovanie nemecký minister vnútra Thomas de Maizière. Podľa neho však nie je možné, aby si štáty vyberali, na čom sa v tejto oblasti chcú alebo nechcú podieľať, v prvom rade treba podľa neho spolupracovať.

Kaliňák ako príklad „flexibilnej solidarity“ uvádzal pred novinármi to, že Slovensko poskytlo ubytovanie v Gabčíkove pre migrantov, ktorí žiadali o azyl v Rakúsku. Novinári v Luxemburgu sa ho však pýtali aj na to, či si nemyslí, že „flexibilná solidarita“ by sa potom mohla uplatňovať aj v iných oblastiach, napríklad pri rozpočte EÚ. „Nie. Myslím si, že špecificky v oblasti migrácie nie je možné mať len jedno riešenie. Migranti nie sú čísla,“ reagoval Kaliňák.

O možnom krátení financií z eurofondov pre štáty, ktoré nie sú ochotné prijímať utečencov, hovoril tento týždeň taliansky premiér Matteo Renzi. „Pozitívne aspekty príslušnosti k EÚ musia byť vyvážené povinnosťami, ktoré vychádzajú z členstva,“ povedal Renzi v talianskom parlamente. Taliansko bude podľa neho presadzovať tvrdú pozíciu voči tým krajinám, ktoré na jednej strane dostávajú na svoju obnovu veľa peňazí, ale zároveň sa vyhýbajú svojim záväzkom.

EÚ sa vlani dohodla, že členské štáty si počas dvoch rokov prerozdelia 160-tisíc žiadateľov o azyl, ktorí prišli do Talianska a Grécka. Po roku sa ukazuje, že systém celkom nefunguje, ostatné krajiny prevzali zatiaľ len vyše 5 900 ľudí.

Slovensko v rámci predchádzajúceho dobrovoľného záväzku podľa údajov Európskeho podporného azylového úradu prevzalo troch ľudí z Grécka. Je to najnižší počet z celej EÚ. Z Grécka bolo zatiaľ premiestnených vyše 4¤600 ľudí, z Talianska vyše 1 300. Najviac ľudí takto prijalo Francúzsko – takmer 2 000.

„Zjavne si tú kvótu nesplnili ani tie krajiny, ktoré boli za. Tým pádom je niekde problém. Nemôžeme narábať s migrantmi ako so šošovicou… Migrant je človek so svojimi životnými cieľmi a svojou vlastnou vôľou,“ povedal Kaliňák v stredu v Európskom parlamente. Návrh na trvalé kvóty je podľa neho zrejme už minulosťou.

Dočasné kvóty na prerozdelenie žiadateľov o azyl však podľa eurokomisára pre vnútro a migráciu Dimitrisa Avramopulosa treba plniť. Debata o „flexibilnej solidarite“ sa podľa neho týka budúcnosti a neznamená, že štáty by mali prestať plniť to, k čomu sa predtým zaviazali. Rokovanie ministrov vnútra trvalo do večera.

Ministri v rámci diskusie o reforme azylového systému EÚ hovorili aj o zjednotení pravidiel pri posudzovaní žiadostí o azyl a v prístupe k nim. Tým sa má v budúcnosti napríklad predchádzať tomu, že niektoré krajiny majú väčší nápor žiadateľov o azyl; utečenci idú, prirodzene, tam, kde majú väčšie šance získať azyl.

Eurokomisár členské štáty tiež vyzval, aby rýchlo reagovali na požiadavky novovzniknutej spoločnej Európskej pobrežnej a pohraničnej stráže. Tá potrebuje na zabezpečenie pomoci členským štátom pri ochrane vonkajších hraníc personál a techniku.

Na programe bola aj debata o spolupráci s africkými krajinami a možnosti uzavrieť s nimi podobné dohody ako s Tureckom. Dohodou s Tureckom na jar tohto roka sa výrazne znížil migračný tlak na Grécko. V uplynulých mesiacoch však, naopak, stúpol počet migrantov, ktorí sa snažia dostať cez Stredozemné more do Talianska.

Berlín v tejto súvislosti navrhuje, aby sa tzv. hotspoty – záchytné tábory pre migrantov – vytvorili na severe Afriky, kde by sa posúdili ich žiadosti o azyl. Migranti, ktorí by mali nárok na medzinárodnú ochranu, by podľa neho mohli byť zaradení do programu presídlenia do krajín EÚ podľa kvót. „Ostatní by sa museli vrátiť do svojich krajín,“ vysvetľoval Thomas de Maizière pred rokovaním.

Naznačil tiež, že do konca tohto roka sa zrejme nepodarí naplno obnoviť schengenský priestor bez vnútorných hraničných kontrol. V dôsledku migračnej krízy zaviedlo vlani viacero štátov EÚ vrátane Nemecka kontroly na vnútorných hraniciach. Skončiť by sa mali v polovici novembra, Berlín však uprednostňuje ich predĺženie o ďalšieho pol roka. Podobný postoj má aj Rakúsko.

© Autorské práva vyhradené

13 debata chyba
Viac na túto tému: #Slovensko #kvóty #predsedníctvo EÚ #ministri vnútra EÚ #flexibilná solidarita