Tínedžeri ako voliči. Zabránia extrému?

Mladí vo Veľkej Británii sa na to hnevali po šokujúcom výsledku referenda o vystúpení z EÚ. Prieskumy totiž ukázali, že až 73 percent prvovoličov bolo za zotrvanie v EÚ, a ak by mohli hlasovať aj 16-roční, tak by ich bolo ešte viac. Šestnásťroční v britskom referende nemohli hlasovať. V Rakúsku však môžu.

Aj 16-roční Rakúšania budú v decembri rozhodovať o tom, či sa hlavou štátu stane kandidát extrémne pravicovej strany slobodných Norbert Hofer, alebo oveľa starší bývalý šéf zelených Alexander Van der Bellen. Pri tesnom výsledku májových prezidentských volieb môže ísť o každý hlas a vo volebnom zozname do decembra pribudne vyše 45-tisíc prvovoličov vo veku 16 rokov.

Patrí k nim aj Flora Maierová, ktorá sa podobne ako mnohí jej priatelia chystá hlasovať proti extrémnej pravici. „Je to trochu zvláštna situácia. Ale dáva mi šancu voliť,“ povedala pre BBC po tom, čo rakúsky parlament odložil termín opakovaných volieb až na december a rozhodol aj o zapísaní nových prvovoličov do volebných zoznamov. Aj politický analytik predpokladá, že zapísanie nových 16-ročných prvoličov trochu pomôže Van der Bellenovi. „U mladých voličov sa mu darilo lepšie ako Hoferovi,“ povedal pre BBC analytik Thomas Hofer, ktorý však upozornil, že aj ľudia nad 60 rokov viac volili Van der Bellena a mnohí z nich zas zomreli.

Nie sú to však práve mladí voliči, ktorí sa dajú ľahšie zmanipulovať ponukou zjednodušených riešení radikálnej pravice? Vo vlaňajších regionálnych voľbách vo Viedni podľa Deutsche Welle až štvrtina voličov do 30 rokov hlasovala za slobodných. Tí majú podporu najmä u mladých mužov s nižším vzdelaním. Slobodní však na získaní mladých stále „pracujú“. Napríklad aj tým, že chodia za nimi na diskotéky a rozprávajú sa s nimi. „Ich rétorika je celá čierno-biela: cudzinci sú príživníci, iní a menej schopní ako my,“ povedala vlani pre Deutsche Welle Gertraud Diendorferová, riaditeľka viedenského Demokratiezentrum.

O tom, ako sa správajú 16-roční voliči, nie je zatiaľ veľa štúdií. Vo svete nie je ani veľa krajín, ktoré sa rozhodli dať už 16-ročným právo hlasovať v celoštátnych parlamentných či prezidentských voľbách. Rakúsko tak urobilo v roku 2007 ako prvý štát v Európe. V iných európskych krajinách o tom síce tiež uvažujú, mladým však väčšinou takéto právo priznávajú len pri voľbách do miestnych samospráv alebo na regionálnej úrovni. O volebnom práve pre 16-ročných boli vlani referendá v Luxembursku aj Írsku, v oboch štátoch to voliči drvivou väčšinou odmietli.

Šestnásťroční však dostali napríklad možnosť rozhodovať v referende o nezávislosti Škótska. Škótski prvovoliči vo veku 16 a 17 rokov tam šli pred dvoma rokmi hlasovať vo veľkom počte – takmer tri štvrtiny z nich. Ak by výsledok referenda závisel od nich, Škótsko by sa rozhodlo pre samostatnosť.

Volebný návyk

Príklad Škótska ukazuje na výhody aj riziká znižovania veku volebného práva. Jedným z hlavných argumentov zástancov nižšieho veku voličov je snaha zvýšiť volebnú účasť a prekonať apatiu ľudí, ktorí čoraz menej chodia voliť. Podľa štúdie Michaela Brutera a Sarah Harrisonovej z London School of Economics mladí vo veku 16–18 rokov, ktorí sú zvedaví „aké to je“, chodia voliť vo väčšom počte ako o niečo starší mladí voliči. Zároveň sa ukazuje, že ak využijú svoje volebné právo pri prvej alebo druhej príležitosti, k voľbám budú chodiť častejšie ako tí, čo tak neurobia, a tí sa stávajú skôr „chronickými“ nevoličmi.

Kľúčová z tohto pohľadu je vlastne účasť prvovoličov na voľbách. „Tí, ktorí začnú voliť, zostanú voličmi a vytvoria si zvyk chodiť voliť,“ uviedla tiež v správe Rady Európy o 16-ročných voličoch fínska regionálna politička Liisa Ansalová. Zástancovia volebného práva pre mladých tak predpokladajú, že ak dostanú mladí šancu voliť už v nižšom veku, vytvoria si akoby volebný návyk.

Zlákať môžu celebrity

Oponenti na druhej strane vyzývajú na opatrnosť a argumentujú aj tým, že nadšenie mladých je spôsobené najmä ich neskúsenosťou. „Navyše vzhľadom na ich obmedzené skúsenosti mladí sú ľahšie ovplyvniteľní a majú tendencie voliť skôr známe osoby, napríklad rôzne celebrity,“ citovala argumenty odporcov vo svojej správe Ansalová.

Niektorí kritici znižovania veku volebného práva zas zdôrazňujú, že 16-roční nie sú ešte dospelí, nemajú hypotéky na domy, nezarábajú a podobne. Takéto dôvody zástancovia znižovania veku volebného práva zas považujú za absurdné, podobné argumenty sa totiž používali v časoch, keď o volebné právo žiadali ženy. Faktom však je, že ak sa uvažuje o znižovaní veku na právo voliť, potom je namieste napríklad aj otázka znižovania veku na právo byť volený.

Bez vzdelávania to nejde

Najväčšou obavou však zostáva to, či by sa 16-roční mladí nestali ľahkou korisťou pre politikov extrémnej pravice. Ostatne, stačí si spomenúť aj na výsledky parlamentných volieb na Slovensku a preferencie prvovoličov. Obavu, že tínedžeri by sa mohli prikloniť k radikálnym stranám, majú dokonca aj samotní mladí voliči. Ukázal to rozsiahly výskum, ktorý medzi mladými v šiestich štátoch EÚ robili experti z London School of Economics pred štyrmi rokmi. Tí, ktorých oslovili v Rakúsku, ich upozornili na to, že v ich krajine síce môžu voliť už 16-roční, ale v školách chýba poriadne vzdelávanie v politických otázkach a občianskej výchove. Mladí majú navyše pocit, že ich problémy sa aj tak neberú vážne, pretože sú len okrajovou voličskou skupinou.

Aj preto sa odborníci zhodujú na tom, že ak sa má znižovať vek volebného práva, musia ho ešte predtým sprevádzať opatrenia typu lepšej kvality výučby občianskej výchovy na školách. „Podrobné a podnetné vzdelávanie v politických a občianskych veciach, ktoré umožňuje diskusie o kľúčových politických témach, je absolútnou podmienkou,“ upozornili autori štúdie z London School of Economics. Zároveň treba, aby aj politici brali mladých a ich problémy vážne. Ale ako varujú experti – ak nebudú splnené tieto podmienky, politici môžu medzi mladými vytvoriť väčší pocit márnosti z demokracie a dohnať ich do otvoreného náručia extrémnej pravice.