„Ak sa stane to, čo plánuje sýrsky režim, teda dobytie mesta Aleppo, bude to fľak na dejinách Európy,“ konštatoval francúzsky denník Le Figaro. Pritom o viac ako sedemsto kilometrov východnejšie je v rovnakej situácii 1,5 milióna neozbrojených obyvateľov Mosulu, voľakedy druhého najväčšieho irackého mesta a dnes bašty islamských radikálov.
Mosulčania tentoraz očakávajú slobodu od medzinárodnej vojenskej koalície vedenej USA. O obavách z osudu Iračanov uprostred ruín však akosi veľmi nepočuť. Časti aktérov ofenzívy leží skôr na srdci, aby z Mosulu dostali do susednej Sýrie hordy teroristov z tzv. Islamského štátu.
„Ak sa objavia v Sýrii, kde sú dislokované naše jednotky na základe oficiálnej žiadosti sýrskej vlády, tak zasiahneme nielen politicky, ale aj vojensky,“ reagoval už Sergej Lavrov, šéf ruskej diplomacie na „starostlivosť“ USA a ich spojencov o bezpečný odchod teroristov z mosulského kotla. Zároveň potvrdil, že Moskva priebežne vyhodnocuje situáciu v súvislosti s existujúcimi „koridormi“ a zasiahne, ak sa ukáže, že sýrski radikáli z IŠ získavajú doplnenie živej sily práve z oblasti Mosulu.
Podľa Juliana Kinga, eurokomisára pre bezpečnostnú úniu, citovaného portálom novín Libre Belgique, dobytie Mosulu môže spustiť novú vlnu migrácie. Tentoraz jej súčasťou budú podľa neho aj ozbrojenci hlavne z Mosulu, ale aj z Aleppa vracajúci sa späť do Európy. A za sebou nechajú spúšť a zúfalých civilistov.
„Na vlastné oči pozorujeme, ako sa schyľuje k humanitárnej katastrofe,“ reagovala na situáciu v Mosule Sara Zavka z Medzinárodného výboru Červeného kríža. Aj podľa nej aktéri ofenzívy v oblasti Mosulu si v konečnom dôsledku berú fakticky na seba zodpovednosť za životy pol druha milióna obyvateľov mesta, v ktorom ešte pred vojnou žilo raz toľko ľudí.
Podľa niektorých odhadov približne 60– až 80-tisíc príslušníkov medzinárodnej koalície stojí proti 5 až 9 tisícom islamských radikálov. Podľa britských novín Independent sa operácia prípravou a realizáciou vraj podobá na vysadenie spojencov v Normandii v roku 1944. Môže však trvať dlho, a tým aj utrpenie tisícov nevinných ľudí.
„Ofenzíva sa môže stať iba ďalšou etapou v rozvoji nových vojnových aktivít,“ upozorňujú britské noviny. Navyše kurdských Pešmergov podriadených lídrovi Kurdskej demokratickej strany Masúdovi Barzánímu, najspoľahlivejšiemu spojencovi Turecka a Západu, šiitských povstalcov a sunnitské skupiny, ktorý majú strach jeden z druhého a navzájom si nedôverujú, drží podľa Independent. „pokope iba americká vojenská podpora“.
Dôkazom „jednoty“ koalície je vzťah Bagdadu a Ankary. V utorok turecký prezident Recep Erdogan potvrdil, že jeho krajina je rozhodnutá „vojensky pomôcť“ pri oslobodzovaní Mosulu „aj pomocou svojich pilotov vycvičených na takého operácie“. Ankara pritom operuje tvrdením, že vstup do krajiny konzultovala s vládou v Bagdade a dokonca má vraj jej súhlas.
Akurát iracké vedenie o tom nevie, čo potvrdil aj premiér Hajdar Abádí a už niekoľkokrát vyzval Turecko, aby stiahlo svoje jednotky z Iraku. Najnovšie vyhlásenie Erdogana však potvrdzuje, že Ankara iracké žiadosti úspešne ignoruje. A sotva ju k tomu vedú obavy o osudy tisícov civilistov nielen v Mosule.
O skutočnom dôvode celej ofenzívy špekuluje denník Financial Times. Podľa neho pre USA a ich spojencov podporujúcich útok na Mosul a na pozície IŠ je ofenzíva „možnosťou, ako sa dištancovať od ruskej vojenskej operácie v Sýrii vedenej pod heslom boja proti terorizmu“.