Z krajín ako Slovensko či Rakúsko znie, že utečenecké kvóty sú mŕtve. Aj Berlín, zdá sa, signalizuje istú možnú flexibilitu. Čo sa dá očakávať v súvislosti s kvótami na úrovni EÚ?
Nemecko by rado videlo vyvážené európske riešenie. To je založené na troch princípoch. Prvým je, že potrebujeme isté rozdelenie bremena z migračnej krízy v rámci EÚ. Druhý je, že je nevyhnutná lepšia ochrana hraníc. A tretím princípom je, že potrebujeme aktívnejší prístup ku krajinám, z ktorých utečenci a migranti prichádzajú.
Čo sa týka prvého princípu, tak Nemecko sa snažilo, aby existovali kvóty. Asi však nedôjde k ich naplneniu. Je to zložité, ale nie je to neriešiteľný problém. Povedal by som, že nakoniec bude možné nájsť takpovediac finančné riešenie. V podstate by to bol kompromis založený na tom, že sa krajiny vyplatia zo systému kvót. Ešte však nie sme pri hľadaní riešenia tak ďaleko. Bude to veľmi zložitá cesta ku kompromisu.
Už teraz je však na stole návrh Európskej komisie, ktorý pri novom azylovom systéme ráta s tým, že kto nezoberie úspešných žiadateľov, zaplatí. Mnohé krajiny vrátane Slovenska to však odmietajú.
Nikto nechce platiť. Problémom však je, že utečenecká kríza je len na začiatku. Bude to horšie. Počet obyvateľov Afriky sa do roku 2050 zdvojnásobí. Mnohí zostanú doma, ale časť sa pohne ďalej. Ekonomický rast Afriky im všetkým nezabezpečí prácu. Čo sme teraz videli v súvislosti so Sýriou, je len úvodná kapitola.
EÚ sa musí vo všeobecnosti pripraviť na to, čo robiť s migrantmi a utečencami. Zasiahne to všetky krajiny v Európe. Niektoré menej, niektoré viac. Niektoré budú ochotné prijať viac migrantov, iné menej. Celkovo sa však musíme pripraviť na budúcnosť, v ktorej bude Európa naďalej cieľom migrantov.
Niektorí členovia EÚ však povedia, že ich vôbec do Európy nemáme pustiť. Maďarský premiér Viktor Orbán navrhol vytvoriť mesto pre migrantov v Líbyi. Čo z toho vyplýva pre budúcnosť?
Nezhodneme sa v otázke kvót. A rovnako nie je zhoda na tom, že by sme mali postaviť nejaký tábor v Líbyi. Ak je premiér Orbán taký múdry a pozná odpovede, mal by tiež povedať, ako pre ne získa politickú podporu.
Ako v tejto chvíli vníma Nemecko visegrádsku štvorku, ale nielen čo sa týka otázky migrácie?
V4 je pre Nemecko dôležitá. Berlín chápe, že je to jeden z pokusov ukázať, že geografia takpovediac funguje aj politicky. Že keď máte k sebe blízko, viete spolupracovať. Nemecko chce pochopiť, čo si stredná Európa myslí a v čo verí. Problémom je, že V4 nie je jednotný blok. V mnohých veciach máte odlišné názory. Nie je to skupina krajín, ktorá by na európskej úrovni stále hlasovala rovnako.
V4 je stále viac diskusný klub, ktorý jednotliví lídri radi využívajú, lebo majú svoje záujmy. A rovnako je to aj s inými zoskupeniami. V EÚ neexistuje skutočný južanský či severský blok. Je to aj preto, že únia je postavená na kompromisoch a dáva krajiny na jednu úroveň. Je dobre, že V4 diskutuje. Ale videli sme v nej aj mnohé názory, ktoré ju rozdeľujú.
Ak hovoríme o V4, tak na najbližšom summite bude aj diskusia o Rusku. Visegrádska štvorka na to, ako by EÚ mala pristupovať k Moskve, nemá jednotný názor.
Áno, to je veľmi dobrý príklad, ako nie ste vždy jednotní. Poľsko a Maďarsko sú v týchto veciach veľmi odlišné.
Budú sa protiruské sankcie meniť?
Mali by sme rozlišovať medzi Ukrajinou a Sýriou a zároveň vidieť medzi nimi spojenie. Momentálna debata o tom, či budú nejaké ďalšie sankcie, je založená na dianí v Aleppe. V minulosti sme hovorili len o Ukrajine. Tie krajiny, ktoré chcú viac sankcií, používajú Sýriu ako hlavný argument. Povedal by som, že to do istej miery bude fungovať.
Vývoj v Sýrii spôsobil, že je oveľa nepravdepodobnejšie, že EÚ zmierni sankcie proti Rusku za Ukrajinu. Nikdy v tejto chvíli nebude chcieť vyzerať ako slabá smerom k Moskve. Neznamená to však, že budeme svedkami ďalších protiruských sankcií. Dalo by sa povedať, že EÚ ešte nie je taká nahnevaná na Moskvu za Sýriu, aby sa niekde pohla. Ako však hovorím, súčasné sankcie za Ukrajinu zostanú. Je to zaujímavá zmena.
V čom?
Priznám sa, že môj odhad pred šiestimi mesiacmi bol taký, že sankcie sa do konca roka zmiernia. Pre Sýriu k tomu pravdepodobne nedôjde. Krajiny únie však určite budú veľa hovoriť o sankciách. EÚ by však v tejto chvíli nezískala nič, keby sa rozhodla uvoľniť opatrenie proti Rusku. Porušila by tým iba svoje princípy, vyzerala by slabá, čo sa týka zahraničnej politiky a stratégie.
Ruského prezidenta Vladimira Putina by to len povzbudilo a vytvorilo by to atmosféru nedôvery medzi v viacerými krajinami na východe únie, tými, čo sa cítia Ruskom ohrozené. Zmiernenie či zrušenie opatrení proti Moskve by bol znak absolútnej slabosti zo strany únie. Sankcie, samozrejme, nie sú nejakým mimoriadne chytrým zahraničnopolitickým nástrojom.
Prečo ich teda používame?
Sankcie len málokedy menia správanie krajín. Dokonca aj príklad Južnej Afriky je problematický. Sankcie nezrušili apartheid. Lenže takéto opatrenia v skutočnosti hovoria viac o tých, ktorí ich prijmú, ako o tých, proti ktorým sú namierené.
Je to skúška vôle. A ako som povedal, sankcie nie sú príliš chytrým zahraničnopolitickým nástrojom, ale často ich používame. Neraz sú jediným inštrumentom, ktorý máme k dispozícii a je relatívne bezbolestný. Môžete na nich ukázať, že chcete niečo robiť, a nestojí vás to veľa. Okrem toho sankcie vytvárajú dojem stratégie vtedy, keď ju nemáte.