Únia Grécko pred časom, počas hospodárskej krízy, div nepochovávala. Ako hodnotíte, aj ako Grék, súčasnú hospodársku situáciu vo vašej vlasti?
Je fajn, ak nie ste pod tlakom a svet myslí aj na niečo iné. Znamená to výdych pre reálnu ekonomiku a pre vnútropolitickú situáciu v Grécku. Pred zhruba jeden a pol rokom sme mali veľký diskusný program, ktorý v konečnom dôsledku iba zhoršil situáciu v krajine. Bolo to v čase, keď Grécko postupne riešilo krízu, ale diskusie ho vrhli opäť do nej. V súčasnosti máme najhorší variant memoranda o vzájomnom porozumení, ktoré zhoršuje situáciu obyčajných Grékov. Napriek tomu, ak príde reč na migračnú vlnu, tak drvivá väčšina je za pomoc utečencom, bez ohľadu na negatívny dosah na ich životnú úroveň. Žijeme s nimi pod jednou strechou, jeme z jedného taniera a sú plne integrovaní. Gréci veľmi dobre chápu problém utečencov. Zažili ho a vo chvíli ohrozenia boli a budú vždy pragmatikmi. Verím, že v tomto smere naštartujú aj ďalšie národy v záujme riešenia humanitárnych problémov s imigrantmi.
Únia dnes čelí mnohým krízam vrátane migračnej a ekonomickej. Má rozdelenie migrantov na pozadí napätých vzťahov Východ – Západ a Sever – Juh šancu na úspech?
Je veľa kríz, s ktorými si zatiaľ nevieme rady. Musíme viac spolupracovať. Inak budeme reagovať vždy s krížikom po funuse. Žiaľ, 28 členov únie nemá jednotný názor na konečnú odpoveď. Chýba spoločný postoj. Pritom nik sa samostatne nedokáže popasovať s existujúcimi problémami. A v prípade migračných kvót pre jednotlivé krajiny ide o nie veľmi šťastné rozhodnutie Bruselu.
Tých, čo sú proti, nie je málo.
Mali by odpovedať na otázku, akú navrhujú alternatívu.
Slovensko, ako predsedajúca krajina únie, si za jednu z hlavných programových úloh vytýčilo upevnenie energetického prepojenia únie. V tejto oblasti majú však viacerí členovia protichodné postoje. Konkrétne v otázke energetickej závislosti od Moskvy. Je Rusko hrozbou?
Ide o veľmi citlivý problém v rámci Európskeho parlamentu, z ktorého mnohým stoja vlasy dupkom. Grécko, Cyprus, Nemecko, Francúzsko či Taliansko nepovažujú Rusko za hrozbu v prípade jeho dodávok plynu. Opačný postoj zastávajú kritickí Poliaci, zatiaľ čo na Slovensku či v Maďarsku v tomto smere necítiť obavy. Podľa mňa zdvihnutý prst Poliakov vyplýva z ich historickej pamäti. Majú to v krvi. Osobne nepovažujem Rusko za hrozbu. Je partnerom. Závislosť od dodávok ruskej energie, ako poistky, bude vždy výhodná a nemala by komplikovať vzťahy s Ruskom. Obavy zo strany našich východných partnerov môžu byť oprávnené, ale v záujme prehlbovania dôvery s nimi musíme byť ešte viac pružní a menej podozrievaví.
Aký bude mať vplyv brexit na Európu?
Neponáhľal by som sa so závermi. Ide o inštitucionálny pohľad. Britská vláda ešte s konečnou platnosťou neodklepla výsledok brexitu. Pokračujú diskusie, ale ešte sa nezačali v reálnom čase. Zatiaľ je to preto iba „br“ bez „exitu“. Z právneho hľadiska ide o zaujímavú situáciu. Ľudia, ktorí boli za odchod z únie, už deň po plebiscite neboli pripravení ísť ďalej týmto smerom. Práve túto skutočnosť treba mať na zreteli, ak skúmame populistickú argumentáciu, keď víťazí nad racionálnym prístupom a pocitmi.
Je tu však hrozba ďalších možných plebiscitov v Európe.
V Grécku už bolo referendum iniciované nacionalistami. Aj v Taliansku hlasovali za plebiscit. Premiér sa vtedy opýtal: štrukturálne zmeny áno alebo nie? Vydržíte alebo nie? V Grécku zase zaznela o. i. otázka: „Budeme konsolidovať finančnú akomodáciu?“ V Maďarsku vznikla otázka týkajúca sa migračných kvót. Angličania si však položili reálnu otázku: „Ostaneme alebo odídeme z únie?“ A to je veľmi vážny precedens. V súčasnosti EÚ nemá skutočného lídra. A tu kdesi treba hľadať aj príčinu vzniku brexitu.
Nie je tajomstvom, že ak začne fungovať plynovod, ktorý obíde Ukrajinu a Poľsko, Slovensko stratí nemalé finančné prostriedky za tranzit ruského plynu do západnej Európy. Existuje šanca vyriešiť ukrajinský problém?
Únia reagovala rozhodne na ukrajinskú krízu. Uvalila sankcie. Chápeme zložitosť ukrajinských problémov. Zasiahli Grécko aj ďalšie krajiny, a s tým spojené obavy nemôžeme zamiesť pod koberec. Chce to viac pochopenia. Vzťahy Ruska s členskými štátmi únie stagnujú a problém musíme riešiť spoločne, bez predpojatosti v záujme všetkých zainteresovaných strán.
Spomínané protiruské sankcie však nefungujú. Hovoria o tom nielen Rusi, ale aj odborníci na Západe. Netreba ich odvolať? Trpia nimi aj podniky, ktoré boli tradičné prepojené na východný trh, a ten západný má nadostač aj svojej produkcie. Napokon politici sa nemusia dohodnúť, čo však neplatí o obchodníkoch.
Zatiaľ o tom možno iba špekulovať. Rozhodovať o protiruských sankciách budeme v decembri. V každom prípade už dnes možno povedať, že rozhodnutie únie bude mať dynamický dosah na sankcie, ktoré uvalili aj USA. V Európskom parlamente, ktorý je najspolitizovanejšou európskou inštitúciou, existujú protichodné názory na protiruské sankcie. Na jednej strane sú stúpenci pokračovania tvrdých sankcií a na strane druhej ich odporcovia, ktorí sú za strategické partnerstvo s Ruskom, s cieľom riešiť regionálne problémy. Zatiaľ chýba jednotný názor. Možno by bolo dobré vrátiť sa k analogickej situácii, keď únia riešila v rámci sankcií vzťah s Iránom. Mohol by to byť impulz pre decembrové rozhodovanie. Nie je to však iba problém EP. Od začiatku ho rieši aj Rada Európy.