„Ide to rýchlejšie, ako sa pôvodne plánovalo,“ nechal sa počuť iracký premiér Hajdar Abádí. Zároveň, rovnako ako Javar, zopakoval, že Ankara sa v Mosule nezúčastňuje na vojenských aktivitách. Turecký premiér Binali Yildirim však ešte v nedeľu tvrdil, že „turecké delostrelectvo a tanky pomáhajú Kurdom pri oslobodzovaní Mosulu od ozbrojencov z tzv. Islamského štátu“. Je to však iba polovičná pravda. Ide síce o Kurdov, ale Ankara svoje zbrane aktívne používa proti tým v Sýrii, ktorých podporujú USA v nádeji, že sa napokon „odtrhnú“ od Damasku.
Nie sú Kurdi ako Kurdi
„Budeme spolupracovať s USA a medzinárodnou koalíciou, avšak nie so sýrskym kurdským Demokratickým zväzom. S teroristami nespolupracujeme,“ cituje najnovšie turecká agentúra Anadolu prezidenta Recepa Erdogana. Za jeho vyjadrením sa skrýva obava, že „sýrski“ Kurdi sa spoja s „bratrancami“ v Turecku a vytvoria vlastný štát. Napokon, ešte na jar tohto roku sýrski Kurdi už vyhlásili vznik autonómie na severe krajiny, ale v rámci Sýrie.
Turecké delá a letectvo majú aj teraz na muške „vlastných“ Kurdov a hlavne ich ozbrojenú zložku v rámci Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorí operujú v Iraku i Sýrii. V tejto súvislosti ťažko uveriť v úprimnosť tvrdenia tureckého prezidenta, podľa ktorého Ankara „nemá územné nároky k Sýrii ani Iraku“. Pritom súčasní tureckí lídri majú v rámci operácie Štít Eufratu v pláne o. i. aj obsadenie sýrskeho mesta El Báb.
„Hovoria nám, aby sme nešli smerom k tomuto mestu. Sme to však povinní urobiť a aj tak urobíme, pretože chceme urýchliť proces vzniku bezpečnostného pásma,“ opakuje Erdogan a v rámci neho presadzuje aj tzv. bezletové pásmo, s ktorým však nesúhlasia nielen Rusi, ale ani Američania.
Barzání to zariadi
Na druhej strane tureckí delostrelci a letci sú aj počas operácie v oblasti Mosulu slepí a hluchí k aktivitám kurdských Pešmergov v severnom Iraku. Velí im totiž líder Kurdskej demokratickej strany Masúd Barzání, ktorý je najspoľahlivejším spojencom Turecka a Západu a nikdy nebude konať proti záujmom Ankary, ktorá mu bola vždy bližšia ako Bagdad.
Trump: Je to katastrofa
Ozvenu oslobodzovacej operácie medzinárodnej koalície zastrešenej USA počuť aj vo Washingtone. Pre prezidentského kandidáta Donalda Trumpa je to horúca predvolebná téma. „Útok na Mosul sa skončí obrovskou katastrofou. Upozorňovali sme na to už pred mesiacmi. USA vyzerajú hlúpo. Hlasujte za Trumpa a opäť zvíťazíte,“ napísal účelovo prezidentský kandidát na jednej zo sociálnych sietí.
Aleppo a Mosul je rozdiel
Na pozadí toľko skloňovanej oslobodzovacej akcie v Mosule sa do popredia tlačí otázka, aký je vlastne rozdiel medzi útokom na sýrske Aleppo, ktorého východnú časť stále okupujú islamskí teroristi donedávna ešte pod „značkou“ Frontu an Nusrá, a plánovaným dobytím kurdského Mosulu. Bez ohľadu na to, že v prvom prípade sa sype kritika na Moskvu a Damask za „plánované zabíjanie civilistov“, v prípade severnej irackej metropoly je v tomto smere ticho. O odpoveď sa pokúsil politológ Jevgenij Satanovskij.
„Je v tom obrovský rozdiel. V Aleppo sme svedkami rozporuplnej vojny s teroristami plnej nešťastných tzv. humanitárnych prímerí, ktoré sú pre teroristov iba možnosťou zachrániť si kožu a doplniť sily. Napriek tomu je to skutočná vojna s teroristami,“ tvrdí politológ. V súvislosti s operáciou v Mosule však tvrdí, že "Američania tam s nikým nebojujú“.
„Ide o falošnú vojnu s cieľom garantovať teroristom v Mosule avizovanú cenu vo výške 1,2 miliardy dolárov, zachovanie živej sily a výzbroje výmenou za uvoľnenie stredu mesta a vztýčenie irackej zástavy v dvoch – troch štvrtiach,“ sumarizuje Satanovskij. Podľa neho, ak sa to teroristom hodí, tak môžu kedykoľvek opäť začať teror pod tou či onou zástavou. „Máme ešte v pamäti, ako v irackých mestách Ramádí a Falúdža Američania platili teroristom za to, že púšťali do centra malé skupinky irackých vojakov, ale teroristi sa z miesta ani nepohli,“ dodáva politológ.