Tesné výsledky?
Situáciu ešte komplikuje fakt, že Američania nevolia svojho prezidenta priamo. Podstatné je, ako Clintonová a Trump dopadnú v jednotlivých amerických štátoch. To má hlavný vplyv na výsledok volieb. Štáty totiž vyberajú elektorov, ktorí vytvoria 538-členný Zbor voliteľov. A až ten rozhodne, kto bude americkým prezidentom.
Nedá sa úplne vylúčiť ani situácia, že Clintonová či Trump získajú celkovo viac hlasov, ale voľby nakoniec prehrajú, lebo budú mať menej voliteľov z jednotlivých štátov. Veď takýto scenár sa udial aj pomerne nedávno. V roku 2000 demokrat Al Gore získal viac hlasov ako republikán George Bush. Bývalý viceprezident však voľby prehral. Po extrémne tesnom výsledku a súdnom spore totiž prehral na Floride. Elektori z tohto štátu hlasovali za Busha a to republikánovi stačilo, aby v Zbore voliteľov vyhral v pomere 271 k 266.
Možno očakávať podobnú drámu? V štátoch ako Florida, Severná Karolína, Ohio či Pensylvánia prieskumy poukazujú na mimoriadne napätý súboj. A práve tu sa bude rozhodovať. "Vyhráme na Floride a získame Biely dom,“ vyhlásil sebavedome Trump podľa denníka USAToday pred svojimi stúpencami vo floridskej Pensacole.
Aj Clintonová veľkú pozornosť venuje Slnečnému štátu. Na stretnutí s fanúšikmi vo floridskom Sanforde kritizovala Trumpa za neplatenie daní aj za urážky vojakov a veteránov. "Zobral si všetko. Zobral si všetko, čo má naša veľká krajina ponúknuť. Vzal si to oboma rukami. A neplatil nič, aby nás podporil,“ vyhlásila Clintonová podľa spravodajského portálu Florida Today.
Prípadný veľmi tesný výsledok volieb v niektorom zo štátov môže spustiť právnu bitku o Biely dom. Podľa agentúry Bloomberg sa na to už pripravujú demokrati aj republikáni. Clintonovej tábor má svojich volebných pozorovateľov vo viacerých štátoch, kde sa očakáva napínavý súboj. Sústredia sa najmä na kontrolu volebného procesu a na to, aby mali ľudia prístup k hlasovaniu bez obmedzení. Podobnú úlohu bude mať z Trumpovho tábora Národná asociácia republikánskych právnikov.
Nebezpečná rétorika
Hlavnou otázkou však je, ako sa zachovajú po voľbách obaja kandidáti. Trump viac ráz odmietol povedať, či uzná výsledok volieb, keď prehrá. Jeho stúpenci odmietajú kritiku takého postupu a pripomínajú, že aj Al Gore v roku 2000 napadol výsledky volieb na Floride.
V skutočnosti to však bola iná situácia. Al Gore pred voľbami netvrdil, že ich bude spochybňovať. Floridské výsledky najprv uznal. Právne ich napadol až potom, keď sa ukázalo, že pri voľbách mohlo dôjsť k nezrovnalostiam.
Naopak, Trump už pred hlasovaním tvrdí, že voľby sú sfalšované. Podľa neho by ani Clintonovej nemalo byť dovolené kandidovať. Prieskum televízie CBS News a denníka New York Times ukázal, že až 85 percent voličov republikána si myslí, že pri hlasovaní dochádza často alebo aspoň niekedy k podvodom. Z Clintonovej voličov v to verí len 27 percent opýtaných.
"Trumpova rétorika o sfalšovaných voľbách je veľmi nebezpečná. V našej krajine výsledok volieb tradične nezávisí len od samotného hlasovania. Ale aj od základnej dohody, že porazený ustúpi a ponúkne svoju gratuláciu,“ pripomenul pre Pravdu politológ David Redlawsk z univerzity v Delaware. "Ak Trump prehrá a bude trvať na svojich slovách o sfalšovaných voľbách, bude to veľmi zlé pre americkú demokraciu, bude to bezprecedentné,“ uviedol expert.
Podobne to vidí aj odborník na americkú politiku Steven Greene zo štátnej univerzity v Severnej Karolíne, čo je jeden zo štátov, kde sa bude rozhodovať o všetkom. "Trump absolútne prekračuje základnú normu pre demokratickú spoločnosť. Je to ako z banánovej republiky,“ vyhlásil Greene. "Je tiež frustrujúce, že médiá do veľkej miery Trumpove slová o sfalšovaných voľbách vnímajú len ako niečo bláznivé, čo republikán zvyčajne hovorí. Ale on v skutočnosti podkopáva mimoriadne dôležité demokratické normy,“ myslí si Greene.