Pre stúpencov brexitu sú sudcovia nepriatelia ľudu

Najskôr burcovali Britov proti Európskej únii, teraz útočia už aj na britské súdnictvo. Terčom rozzúrených stúpencov brexitu a bulvárnych denníkov sa stali traja londýnski sudcovia. Tí totiž rozhodli, že vláda na spustenie brexitu potrebuje súhlas parlamentu. Ich verdikt neznamená, že brexit, o ktorom rozhodli voliči v referende, nebude. Časť médií ako Daily Mail ich však označila za "nepriateľov ľudu". Proti vyvolávaniu nenávisti a nerešpektovaniu základných princípov právneho štátu vystúpila opozícia i advokátska komora. Vláda to nekomentovala.

06.11.2016 07:00
debata (74)

Fotografie troch sudcov na titulných stranách niektorých denníkov obleteli celú Britániu s popiskami typu – Nepriatelia ľudu alebo Sudcovia verzus ľud. Podobne útočili aj na aktivistku a podnikateľku guyanského pôvodu Ginu Millerovú, ktorá podala podnet na súd, pretože rozhodovanie o brexite bez súhlasu parlamentu je podľa nej protiústavné. Millerovej sa už predtým na sociálnych sieťach mnohí vyhrážali smrťou. „Vyvolávanie nenávisti má následky,“ varoval včera Brendan Cox, manžel poslankyne britského parlamentu, ktorá bola zavraždená krátko pred júnovým referendom.

Šokujúce útoky na sudcov odsúdili opoziční labouristi i liberáli. Tieňový minister spravodlivosti labourista Richard Burgon vyzval ministerku spravodlivosti Liz Trussovú, aby na tieto „neprijateľné hysterické“ útoky reagovala. „Ministerka nemôže zostať ticho, musí sa nahlas postaviť proti útokom na britskú justíciu a brániť jej nezávislosť,“ citoval ho denník Guardian. Zástupca liberálov upozornil, že „nepriateľstvo voči právnemu štátu je nezodpovedné“. „Ak nerešpektujeme nezávislosť súdnictva, ohrozujeme našu demokraciu,“ povedala pre BBC aj šéfka advokátskej komory Chantal-Aimée Doerriesová.

Úrad premiérky necítil potrebu reagovať. „Nemyslím si, že britské súdnictvo je ohrozené. Nebudem komentovať médiá,“ citoval hovorcu premiérky denník Guardian.

Vláda je z verdiktu súdu tiež sklamaná, odvolá sa proti nemu na najvyšší súd. Podľa BBC však zároveň odmieta povedať, aký postup zvolí v prípade, že na najvyššom súde neuspeje. Premiérka Theresa Mayová plánuje podať žiadosť o vystúpenie z EÚ do konca marca budúceho roka. A tento termín chce dodržať aj napriek rozhodnutiu súdu, ktorý jej situáciu komplikuje. O tom včera telefonicky presviedčala aj šéfa Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera a nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú.

Ak však najvyšší súd potvrdí, že na podanie žiadosti o brexit bude potrebovať súhlas parlamentu, časti poslancov zrejme nebude stačiť len jednoduché vyhlásenie o tom, že na základe výsledkov referenda Británia žiada o vystúpenie z EÚ. Najmä opoziční labouristi a liberáli budú žiadať aj jasnejšie predstavy o tom, aké nové vzťahy chce Londýn s Bruselom vyjednať. Tomu sa však Mayová chce zjavne vyhnúť, nechce verejne neprezrádzať vyjednávaciu taktiku a pozíciu. Na druhej strane časť poslancov, najmä tí, ktorí sú za zachovanie čo najužších vzťahov s EÚ, sa obáva, že vyjednávanie napokon bude viesť k tzv. tvrdému brexitu. V prípade búrlivej debaty v parlamente sa napokon podanie britskej žiadosti o rozvod s EÚ môže oddialiť.

V reakcii na súčasnú politiku vlády sa včera vzdal mandátu aj jeden z poslancov vládnej konzervatívnej strany Stephen Phillips. Svoju rezignáciu zdôvodnil rastúcimi názorovými rozdielmi vo vzťahu k vláde. Patril síce k stúpencom brexitu, pre Guardian však nedávno uviedol, že parlament má podľa neho právo hovoriť o tom, kam by vyjednávania o nových vzťahoch mali viesť. A to aj preto, že takmer polovica ľudí v referende sa vyslovila proti brexitu, čo spoločnosť rozdelilo. „Ignorovať ich je nielen rozdeľujúce, ale jednoducho zlé,“ uviedol.

© Autorské práva vyhradené

74 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #súdnictvo #parlament #Brexit