V USA volia prezidenta: sú to voľby ako žiadne iné

Súboj o šéfa Bieleho domu je vždy ostro sledovanou udalosťou. Tentoraz sa však naň svet skutočne díva so zatajeným dychom. Dnes si Amerika vyberie prezidenta. Bude ním demokratka Hillary Clintonová (69) alebo republikán Donald Trump (70)? Čo prinesie výsledok?

08.11.2016 17:00
Trump, Clintonová, prezidentské voľby USA Foto:
Hillary Clintonová a Donald Trump.
debata (47)

Účasť kontroverzného miliardára spôsobila, že svet si obhrýza nechty. Trump je nekonvenčný kandidát v každom zmysle slova. Nikto netuší, čo sa dá od neho očakávať. Trump stavil na tvrdý, krajne pravicový populizmus, ktorý do jeho tábora prilákal aj veľkú časť radikálov. Nikdy nebol v žiadnom politickom úrade a jeho najväčšia skúsenosť s medzinárodnými vzťahmi je, že šéfoval Miss Universe. Trump predstavuje vlnu, ktorá sa prelieva nielen západným svetom. Boj s elitami a politickým establišmentom, ktorý má však najmä podobu zúrivej vzbury bez ponúknutých riešení.

Na druhej strane je bývalá senátorka a exšéfka americkej diplomacie a prvá žena, ktorá môže ovládnuť Oválnu pracovňu. Clintonová pozná svet a bola súčasťou mnohých amerických politických iniciatív posledných desaťročí. Časť Spojených štátov jej však nedôveruje. Povesť demokratky ešte podkopala nekonečná sága so súkromným serverom, ktorý používala ako ministerka zahraničných vecí. Ľudia jej vyčítajú aj to, že má príliš blízko k finančným elitám z Wall Streetu, ktoré mali nemalý podiel na hospodárskej kríze z roku 2008.

Podľa prieskumov je podpora Clintonovej a Trumpa v podstate na úrovni štatistickej chyby. Priemer posledných veľkých prieskumov na stránke RealClearPolitics hovorí o tom, že demokratka vedie v pomere 46,9 percenta k 44,3 percenta.

"Trump by bol dosť otrasným prezidentom. Neukázal nič, čo by svedčilo o opaku. Ľudia by sa ho mali obávať,“ uviedol pre Pravdu Erik Jones, profesor medzinárodnej politickej ekonómie na Univerzite Johnsa Hopkinsa. "Clintonovej pôsobenie v úrade bude tiež zložité. Nastúpila by doň v čase zvyšujúceho sa sociálneho napätia. Clintonová je však menším zlom. S Trumpom by bolo napätie horšie,“ vyhlásil Jones.

Amerika a svet sú teda ako na ihlách. Po mesiacoch kampane a stovkách miliónov minutých dolárov prišiel deň D. Či už 20. januára 2017 vstúpi do Oválnej pracovne ako víťaz Clintonová, alebo Trump, od prvej chvíle budú mať čo robiť. Ani jeden nedostane 100 dní na to, aby sa zorientoval. Nového amerického prezidenta čakajú extrémne zlé vzťahy s Moskvou, vojna v Sýrii, boj s teroristickou organizáciou Islamský štát, pokračujúci konflikt Rusko-Ukrajina, asertívna Čína či stav globálnej ekonomiky. A dalo by sa pokračovať.

Zahraničná politika

Vo všetkých týchto a mnohých ďalších otázkach sú Spojené štáty hráčom ovplyvňujúcim dianie. Najmä v prípade prezidenta Trumpa je veľmi otázne, čo bude Washington robiť. Azda najväčší otáznik visí nad budúcimi vzťahmi USA a Ruska.

Trump voči prezidentovi Vladimirovi Putinovi počas kampane vystupoval zmierlivo až obdivne. Dokonca aj potom, keď americké tajné služby oznámili, že hackeri s prepojením na Moskvu sa snažia narušiť americké voľby.

Podľa odborníkov je však mimoriadne nejasné, či Trump niečo svojou ústretovosťou získa u Putina. "Republikánov entuziazmus pre vládcu Kremľa je skutočný. Trump Putina obdivuje ako autokratického lídra a možno sa bude snažiť byť silným vodcom, keby vyhral voľby. Môže to však veľmi poškodiť našu demokraciu,“ uviedol pre Pravdu Mitchell Orenstein z Centra pre európske štúdie na Harvardovej univerzite. "Na druhej strane by som povedal, že Trumpovi jeho nadšenie pre Putina nevydrží dlho.

Obaja predchádzajúci americkí prezidenti, George Bush aj Barack Obama, vstupovali do úradu s tým, že dramaticky zlepšia vzťahy s Ruskom. Skončilo sa to tak, že obaja ich mali najhoršie od studenej vojny. Predpokladám, že Trump na tom bude podobne. Otázkou je, či sa jeho vzťahy s Moskvou zhoršia ešte predtým, ako sa ako americký prezident vzdá niečoho cenného v prospech Moskvy. Napríklad NATO,“ pripomenul Orenstein.

Ani Clintonová však, zdá sa, nemá jednoznačný plán, čo s Ruskom. Jej tábor Moskvu kritizoval zato, že sa Kremeľ mieša do amerických volieb a podporuje Trumpa. Rusko to odmieta. Je však zjavné, že mu neistota v Amerike vyhovuje. Ruské štátne médiá opakujú v zásade rovnaké vyhlásenia ako Trump. Teda, že voľby sú v USA sfalšované.

Clintonová bude určite na Rusko tvrdšia, ako bol doterajší prezident Barack Obama. A už nehovoriac o tom, ako by sa pravdepodobne správal k Putinovi Trump. Clintonová sa však ťažko bude môcť pustiť do niečoho neuváženého. O jej úmysloch svedčí, že chce v Sýrii vytvoriť bezletovú zónu, čo by ju mohlo dostať do priameho konfliktu s Ruskom. Ale aj tu je veľmi otázne, ako ďaleko by ako prezidentka zašla. Do projektu bezletovej zóny v Sýrii sa takmer určite nepustí bez podpory hlavných medzinárodných spojencov, medzi ktorými v tejto chvíli nie je na tejto veci jasná zhoda.

Okrem toho si bude musieť Clintonová urobiť poriadok v prvom rade doma. Ak aj získa Biely dom, je celkom možné, že to bude pomerne tesné víťazstvo. To len prehĺbi pocit rozdelenej krajiny. "Clintonovej zahraničná politika sa bude asi dosť podobať na Obamovu. Bude však pre ňu ešte ťažšie získať doma konsenzus,“ reagoval pre Pravdu David Mislan, autor knihy Nepriatelia americkej cesty: Identita a vytváranie prezidentskej zahraničnej politiky. "Clintonová je na rozdiel od Obamu ochotná robiť viac kompromisov s tými, čo s ňou nesúhlasia. Nebol by som prekvapený, keby bola aspoň spočiatku jej zahraničná politika viac sústredená do vnútra Ameriky a mala nacionalistický charakter. V žiadnom prípade však nebude Clintonová taká extrémna ako Trump,“ vyhlásil odborník z Americkej univerzity vo Washingtone.

Čo bude s Amerikou?

Práve v otázke, čo bude s USA po voľbách, spočíva jadro problému. Trump ukázal, ako sa dá dnes viesť úspešná kampaň bez ohľadu na to, či má politik nejaký program, koho urazí, alebo dokonca či hovorí pravdu v úplne základných veciach. Možnosť víťazstva celebritného miliardára viac ráz znamenala pád akciových trhov. Je to paradoxné, keďže v minulosti to boli práve republikáni, ktorí sa označovali za stranu stojacu na strane biznisu.

"Neistota môže trvať dlho,“ pripomenul pre Pravdu Wayne White, bývalý spravodajský analytik amerického ministerstva zahraničných vecí. "Nezabúdajme, že aj keď porazený kandidát rýchlo a čestne uzná prehru, voľby sa formálne skončia až v polovici decembra, keď sa stretne zbor voliteľov, aby hlasoval za to, kto bude prezident,“ vysvetlil politický expert, ktorý pôsobí vo washingtonskom Inštitúte Blízkeho východu.

Faktom je, že Trump stále nepovedal, či uzná výsledky volieb, keby prehral. "Bude mať päť týždňov na to, aby zúrivo obviňoval Clintonovú, brojil proti výsledku a právne ho napadol. Dokonca, aby povzbudzoval voliteľov, aby dali hlasy jemu. Môže sa stať, že po výhre Clintonovej budeme okamžite svedkami destabilizujúcej národnej krízy,“ varoval White.

© Autorské práva vyhradené

47 debata chyba
Viac na túto tému: #USA #Hillary Clinton #Donald Trump #americké prezidentské voľby