Trump nebude Putinovou bábkou, hovorí moskovský analytik

Budúci prezident USA by možno bol pripravený dohodnúť sa s Ruskom, ale na jeho politiku bude vplývať veľmi veľa obmedzujúcich faktorov, hovorí pre Pravdu analytik moskovského Centra politických technológií Alexej Makarkin.

10.11.2016 13:00
Dievča, žena, Trump, Putin Foto:
Stúpenkyňa novozvoleného prezidenta USA z Plymouthu má na sebe tričko s nápisom TRUMP PUTIN'16.
debata (84)
Alexej Makarkin.
Alexej Makarkin Alexej Makarkin.

Vyhralo Rusko víťazstvom Donalda Trumpa?
Myslím si, že je to skôr súčasť predvolebnej rétoriky. V nej sa používal zjednodušený vzorec, že za Hillary Clintonovou stojí Barack Obama a za Donaldom Trumpom Vladimir Putin. V skutočnosti je všetko zložitejšie.

Republikánsky kandidát však v kampani viackrát zopakoval, že chce znormalizovať vyostrené vzťahy s Ruskom. Nemyslel to vážne?
Trump je typ človeka, ktorý hovorí to, čo v danej chvíli považuje za užitočné. Je možné, že sa skutočne nazdáva, že s Ruskom sa dá dohodnúť. Otázkou však je, v akom formáte a na čom. Veď keď sa pozrieme na aktivity Obamovej administratívy, tak šéf diplomacie John Kerry sa v otázke Sýrie dlho pokúšal dospieť k dohode. Napokon z toho však nič nebolo. Trump sa tiež bude snažiť dohodnúť. Ale zďaleka nie je isté, či uspeje. Nevedno tiež, ako dlho mu pri dialógu s Ruskom vydrží trpezlivosť. Pri tom, aký je budúci prezident USA prchký, môže byť napokon voči Moskve ešte ostrejší ako jeho predchodca. Keď Trump hovoril o potrebe dobrých vzťahov s Ruskom, zjavne nemal na mysli, že by USA mali robiť významné ústupky a div, že nie odovzdať Moskve celý postsovietsky priestor.

Práve toho sa však na Ukrajine a v Pobaltí mnohí obávajú. Nemajú dôvod?
To sa, prirodzene, nestane. Trump zvíťazil s heslom obnovy veľkosti Ameriky, čo len ťažko ide dokopy s vydaním spojeneckých krajín protivníkovi. Iná vec je, že vo volebnej kampani z taktických dôvodov stavil na izolacionistov, ktorí dosť dobre nechápu, čo by mala Amerika hľadať napríklad na Ukrajine. To však bola kampaň. V nej sa Trump pokúšal Clintonovú vykresľovať ako nebezpečného jastraba, schopného doviesť konflikt s Ruskom do tretej svetovej vojny. Ona ho zase označovala za Putinovu bábku. Rovnako ako Clintonová, pragmatická politička, by nikdy nerozpútala jadrovú apokalypsu, ani Trump nebude tancovať tak, ako Putin píska.

V kampani však naznačil, že by mohol anektovaný Krym uznať za súčasť Ruska a zvážiť zrušenie sankcií uvalených na Moskvu.
Na to by potreboval súhlas Kongresu. Bez jeho prispenia prezident nemôže uskutočňovať vlastnú zahraničnú politiku. O takýchto zásadných veciach nesmie rozhodovať na vlastnú päsť. Možno Trump ako človek by bol pripravený dohodnúť sa s Ruskom, ale na jeho politiku bude vplývať veľmi veľa obmedzujúcich faktorov.

Takže možno súhlasiť s ruským politológom Glebom Pavlovským, ktorý víťazstvo Trumpa ironicky glosoval, že „v Amerike môžete zvoliť za prezidenta hoci aj idiota, a systém napriek tomu bude fungovať ďalej“?
Nemyslím si, že by bol idiot. Takého by v demokratických voľbách sotva bolo možné zvoliť. A že mu chýbajú politické skúsenosti? Prezident má v USA na čele výkonnej moci k dispozícii obrovský štátny aparát a jeho politiku koriguje zákonodarná moc. Preto neočakávam nejaké zásadné vybočenia. Keby sa Trump pustil nad rámec svojich právomocí do nejakých revolúcií, tak systém váh a protiváh má svoj obranný mechanizmus. V krajnom prípade by po porušení zákonov mohol čeliť aj impeachmentu, po ktorom by ho na čele krajiny nahradil viceprezident.

Je možné, že Trump bude pokračovať v začatej zahraničnej politike Obamu?
Predpokladám, že isté zmeny nastanú. Amerika okrem iného bude vyžadovať od svojich spojencov, aby sa viac podieľali na vlastnej bezpečnosti a zvýšili vojenské výdavky. To však tiež nie je nič, z čoho by sa Moskva mala tešiť. Pre Rusko je nevýhodou aj to, že s Trumpom ako politikom nemá skúsenosti. Poznáme ho len ako kandidáta, čo je zvyčajne – obrazne povedané – úplne iný človek ako prezident. Bývalú šéfku diplomacie Clintonovú Moskva dobre pozná. Jej budúce kroky by preto boli oveľa vypočítateľnejšie ako pri nevyspytateľnom nováčikovi.

Trump v kampani vyhlásil, že ešte pred inauguráciou sa chce stretnúť s Putinom. Je to reálne?
Nemožno to úplne vylúčiť. Ale o čom sa môžu zhovárať? Prienikom tém by mohol byť boj s terorizmom. Ale keď dôjde na detaily, tak obe strany zistia, že ho chápu po svojom. Stretnutie sa môže uskutočniť, otázka však je, čo ďalej. Akékoľvek plány USA na prezbrojenie sa budú v Rusku prijímať mimoriadne negatívne. A Trump sa ich nemôže vzdať, lebo to je obvyklý prístup republikánov, zameraný nielen na prípadnú obranu proti vonkajšiemu nepriateľovi, napríklad Rusku, ale predovšetkým ako impulz pre domácu ekonomiku. Nejaká schôdzka pred inauguráciou preto ťažko prinesie niečo viac, ako len, že sa zoznámia. Žiadny reštart vzťahov, založený na spoločných hodnotách slobody a demokracie, teraz nie je reálny. Maximum, o čo by sa obe strany mohli pokúsiť, je niečo na spôsob uvoľňovania napätia z čias studenej vojny. Z vašich slov vyplýva, že Moskva nemá nijaký mimoriadny dôvod oslavovať výsledky amerických volieb.
V časti ruskej verejnosti napriek tomu prepukla priam eufória. Jedni si myslia, že Trump je „náš človek“. Že sa s ním dohodneme a rozdelíme si svet, na spôsob: jemu Ameriku a nám všetko ostatné… To, že Trump je konzervatívny republikán a v jeho strane je veľa neokonzervatívcov, v tejto oslavnej atmosfére mnohí prehliadajú. Ďalší sa zase radujú z iného dôvodu. Sú zmierení s tým, že Trump nebude priateľom Ruska, ale dúfajú, že Spojené štáty pod jeho vedením zle skončia. Ako slabý líder bude mať konflikty s Kongresom, a ak aj nedovedie Ameriku k rozpadu, ako sa to svojho času za Gorbačova stalo Sovietskemu zväzu, tak ju aspoň citeľne oslabí. Som presvedčený, že aj jedni aj druhí sa oddávajú planým nádejam.

Kto bude po príchode Trumpa do Bieleho domu tvoriť zahraničnú politiku?
Zrejme medzi nimi budú aj ľudia, ktorých poznáme z vlády prezidenta Georgea Busha mladšieho, i keď si nemyslím, že by sa zopakovala taká výrazná dominancia neokonzervatívcov, aká bola istý čas v jeho tíme. Trump ako víťaz je lídrom Republikánskej strany. Spomedzi republikánov ho mnohí nemajú radi. Ani mu nepomáhali vo volebnej kampani a niektorí mu dokonca prekážali. Ale teraz, prirodzene, sa všetci postavia do radu. Trump nemá veľa vlastných poradcov, jeho tím je malý a funkcie bude musieť rozdeľovať prostredníctvom svojej strany, aby sa o ňu mohol oprieť v Kongrese. Noví tvorcovia zahraničnopoli­tickej línie budú s vysokou pravdepodobnosťou vystupovať, tak ako Trump, za urýchlené prezbrojenie Spojených štátov. Bude to zaváňať novým kolom zbrojných pretekov, čo sa Rusku určite páčiť nebude. Ešte väčšie riziko pre Rusko však predstavuje Trumpova ekonomická politika.

V akom zmysle?
Hneď z viacerých aspektov. Prvým sú možné hospodárske turbulencie v súvislosti s príchodom Trumpa. Je to mimoriadne prostoreký človek, ktorý má rôzne kontroverzné výroky, čoho sa sotva vzdá po tom, čo sa nasťahuje do Bieleho domu. Burzy vždy pozorne načúvajú každému slovu amerického prezidenta. Navyše Trump je ekonomický nacionalista, môže rozpútať obchodnú vojnu, čo by hrozilo vážnymi dôsledkami pre celosvetovú ekonomiku, s ktorou je Rusko úzko prepojené. A napokon: Trump nemá rád ekológov. Každý demokrat si ich musí v Amerike obchádzať, ale Trump nemieni zohľadňovať ich názory. Presadzuje zvýšenie ťažby ropy i plynu. Chce biznisu v tomto odvetví uvoľniť ruky. Pre Rusko z toho vyplýva hrozba ešte hlbšieho prepadu cien energetických surovín, čo v situácii, keď sa mu po vyčerpávajúcej kríze míňajú rezervy, nie je povzbudzujúca perspektíva.

© Autorské práva vyhradené

84 debata chyba
Viac na túto tému: #Vladimir Putin #Donald Trump #americké prezidentské voľby #Alexej Makarkin